HATE YOU !

22.KAPITOLA

HARRY:

Zobudil som sa v nemocnici. Pomaly som sa nadvihol ale späť do pozície úplnej bezmocnosti ma dostala bolesť vychádzajúca z môjho boku. Lahol som si späť do postele a zavrel som oči. Počul som kroky v lodičkách smerujúce kumne. Povzdychol som si. Ten komu patrili určite nebola Nikol. Počul som ako si vedla mna niekto sadol na stoličku a potom už len tichý hlas."Harry ,viem že ma počuješ" hovoril mi jemný hlas. Bola to moja mama.Stále som však neotvoril oči. Nech si myslí že spím ,bude to tak lepšie."Prišla som ti len povedať ,že to dievča čo bolo s tebou je v poriadku a bola tu " hovorila pokojne ,hoci som počul v jej hlase nervozitu. Celý som sa napol . Ako to že tu bola? Kde je ? "Believe ju poslala preč" povedala a ja som skoro okamžite otvoril oči." Ako to že ju poslala preč? " spýtala som sa mami. Tá však neodpovedala ,bola v menšom šoku z toho že som sa tak rýchlo zobudil."Niečo som sa ta pítal" povedal som už s menším náznakom zlosti  v hlase. Neznášal som ak mi niekto neodpovedal . Nikol to vedela až príliš dobre. "Odišla po menšom rozhovore s nou" povedala a pozrela na mna svojim povzbudzujúcim pohľadom."Idem za nou" povedal som okamžite a začal som sa stavať z postele. Strhával som si z tela more hadičiek a prísaviek ,ktoré mi nechávali na tele nechutné fialové škvrny, Ako cucfleky.  Potriasol som nad tým hlavou a vstal som. Znova ma tá bolesť položila späť na posteľ ako keby sa telo bránilo tomu aby som ju mohol vidieť. "Believe hovorila ,že vravela že ta nechce otravovať a už v živote vidieť" hovorila pokojním tonom a ja som na nu okamžite pozrel. Toto zistenie so mnou robilo divné veci. Cítil som ako ma bolí pri srdci a bol som si sto percentne istí že to nebolo z práškou. Moje podvedomie ,ktoré malo vždy nejakú drzú pripomienku zaliezlo do kúta a snažilo sa to prežiť.Opustila ma , Bolelo to . Presne tak skurvene to bolelo a prečo to bolelo? Pretože som sa nesprávne zamiloval .Kurva! Sadol som si a potichu som vyzeral von oknom. Nebo plakalo. Plakalo ,pretože ja som nemohol ,aká ironia. Len som tam sedel a pozeral von oknom . Ohromení tým čo mi urobila čudáčka našej školy. Ukradla mi  srdce.

Tak toto je úplný koniec a  ako vidíte skončil trošku tragicky :(  No som s ním dosť spokojná . tAK V POSLEDNEJ úPLNE POSLEDNEJ čASTI :) hAZZY !