,,Máme všetko?" opýtam sa tesne pred tým ako otvorím dvere na aute.
,,To ty si nás balila," prenesie môj muž a sadne si na miesto vodiča. Samozrejme, vždy je všetko na mne. Nasledujem ho a pohodlne sa usadím vedľa neho. Vyrazíme.
Po chvíľke sa za mojim chrbtom ozve šuchot obalu od cukríkov. Otočím sa a pozorujem našu dcéru ako bojuje a pritom krčí nos.
,,Mám ti pomôcť?"
,,Nie, zvládnem to sama!" Pousmejem sa nad tým.
,,Je celá po tebe," okomentuje moja drahá polovička.
Pri počúvaní chvál sledujem z okna mihotajúcu sa zasneženú krajinu. Je december a zajtra sú Vianoce, to znamená že ich trávime u jeho alebo mojich rodičov. S manželom pochádzame z malého mestečka dve hodiny vzdialené od hlavného mesta. Je to čas kedy si doprajeme aspoň na chvíľku voľno a nemusíme riešiť veci spojené s našou firmou ktorú vlastníme s Alexovím dobrým kamarátom z vysokej školy.
Po hodine sa začína počasie horšiť. Sneženie je prudké a prestávame si vidieť aj pred vlastný nos. Alex zviera silnejšie volant a dokonca prestal aj spievať. Modlím sa aby sme dorazili v poriadku.
V jednom okamihu sa pred nami zjavia veľké svetlá, manžel strhne volant doprava a v druhom okamihu pocítim náraz.
