Zakričím a prudko sa posadím. Utieram si spotené čelo a snažím sa znormalizovať dych. Vypnem budík ktorý ma z tej nočnej mory vytrhol.
Bol to sen. Bol to len sen. Ale vedomie toho že to bola jedna z najstrašnejších spomienok v mojom živote, ma zasiahne a ja sa rozplačem. Je to už päť rokov a ja mám pocit akoby sa to stalo včera. Cítim ako moja duša umierala zas a znova. Dokonca niekedy rozmýšľam či má ešte čo vo mne umrieť. Cítim sa ako duševne prázdna bytosť. Chrbtom ruky si zotriem slzy a znovu si položím hlavu na vankúš. Pred očami sa mi stále mihajú scény ktoré sa snažím zatlačiť znovu tam odkiaľ prišli. Pretriem si dlaňami tvár a konečne sa postavím z postele. Prejdem zo spálne do obývačky spojenej s kuchyňou. Eli sedí za stolom a raňajkuje cereálie. Svoje blond vlasy má vo vysokom drdole a modré oči jej zdobia chudú tvár. Je to moja verná kopia a ja sa vždy divím ako som mohla porodiť takú úžasnú mladú dámu. Odhrnie si nezbedný prameň z tváre a konečne sa pozrie na mňa.
,,Zase si kričala."
Ignorujem jej ustarostený pohľad, otvorím skrinku aby som si mohla vybrať šálku a konečne sa otočím.
,,Keďže dnes sa ti končí škola a začínajú letné prázdniny, zajtra ťa odveziem k babke na prázdniny. Preto ťa žiadam aby si sa dnes pobalila aby sme zajtra nemuseli stresovať. Môžem sa na teba spoľahnúť?" Túto frázu mám už dobre nacvičenú, opakujem ju každý rok a s malou nádejou čakám že to spraví.
Hrnček strčím do kávovaru a stlačím tlačítko na kofeínovú bombu. Závislosť na káve bol vždy môj problém.
,,A zostaneš na pár dní? Mohli by sme si ísť zajazdiť a babka by sa určite poteš..."
,,Musím pracovať," skočím jej do reči a tak jej nedám šancu pokračovať. Už štyri roky som tam nestrávila ani jeden deň navyše. Nepotrebujem sa pozerať do tých súcitných tvárí ako rečí typu: ,,Je mi to ľúto.", ,,Budem sa za teba modliť." Ich modlitby nepotrebujem, nechcem to a viem že už sa nikdy modliť nebudem, a to hlavne k Bohu ktorý mi zobral Alexa. Moju lásku. Keď som sa modlila tak vtedy prišla rana do môjho života veľká ako atómovka. Bol to mement kedy sa moja dôvera v Neho zrútila ako domček z karát. Takého Boha ja nepotrebujem. Teraz som Pánom svojho života ja a hlavne sa spolieham sama na seba aby sme mali všetko čo potrebujeme.
V tichosti doraňajkujeme, poberieme sa do svojich izieb a nachystáme sa na dnešný deň.
V aute ideme v tichosti. Periférne sledujem jej pohľad ktorý venuje svojím nalakovaným nechtom. Ani neviem kedy stihla tak vyrásť. Po prázdninách nastúpi na strednú školu zameranú na podnikanie. Som rada že nepatrí k tým deťom ktoré sa cez víkendy topia v alkohole a na párty predvádzajú nevhodné tančeky. Som na ňu hrdá a taktiež si myslím že s Alexom sme boli dobrým vzorom. Nad tým menom mi zovrelo hrdlo. Zrak mi padne na zlatý krúžok na prstenníku. Sľub ktorý sme spečatili.
,,Dnes budem trošku dlhšie vo firme, večeru máš v chladničke a nezabudni si zbaliť veci." Poviem jej keď vystupuje z auta.
,,Kedy si prišla domov skôr ako o piatej?" zagáni mojím smerom a zatvorí dvere. Ťažko si vydýchnem.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
