Keďže som si so sebou nedoniesla žiadne veci, nastal čas ísť preskúmať moju starú skriňu. Vyšla som na poschodie a otvorila hneď prvé dvere naľavo. V izbe sa hneď napravo nachádzala posteľ s veľkým baldachýnom, písací stôl bol postavený pod oknom, takže som aj počas robenia domácich úloh mala výhľad na zadný výbeh a stajne. Veľká skriňa stála hneď vedľa dverí, takže vstúpila dnu a pozrela sa na jej dvere ozdobené fotkami, veršíkmi a plagátmi. Na jednej z fotiek som bola ja, Lenka a jej brat, kde sme akurát boli na jarmoku, tam sme čerstvo spolu chodili. Mohol to byť prvý rok strednej školy. Na ďalšej som zase sedela na Winter bez sedla, vtedy bola ešte čerstvo obsadnutá. Fotky zdobili známe tváre zo školy, z cirkvi, kone. Celé moje detstvo na jednej skrini. Úplne som zabudla že tie fotky vôbec mám. Jedným ťahom som otvorila dvere na skrini a nakukla dnu. Nebolo tam toho veľa, len jedna nočná košeľa, pár jazdeckých vecí, čierne tepláky, sivá mikina a pár obyčajných tričiek. Ako posledné som našla červené voľné šaty pod kolená. Pri pohľade na jej obsah mi prišli ako najlepšia možnosť, hlavne teraz som mala na sebe koženú sukňu doplnenú tmavozelenou košeľou. Po tých rokoch som mala stále postavu ako dvadsať ročná, ale aj tak som bola prekvapená keď som ich na seba navliekla.
,,Mami, tak tie ti pristanú!" ozvala sa Eli od dverí a moja mama jej bola tesne za pätami.
,,Krásna," mamka ich okomentovala, chytila ma za ruku a otočila.
,,Ďakujem."
Pozrela som sa na hodinky, bolo pol šiestej. Rozmýšľam, je vhodné prísť o desať minút skôr? Ale čo sa budem, nech sú radi že vôbec prídem. Cez plece som si prehodila malú čiernu kabelku ktoré som doplnila čiernymi sandálkami. Rozlúčila som sa a vyrazila po štrkovej ceste. Ako som predpokladala prišla som o desať minút skôr, aj keď ten kopec mi dal mierne zabrať. Nabudúce pôjdem autom, ale to si nebudem môcť dať alkohol. Otvorila som dvere na maličkej bránke a stlačila zvonček na malom bungalove. Chvíľku som tam nervózne stála až kým sa dvere otvorili. Stála tam Lenka so svojím širokým úsmevom, schmatla ma a pritiahla ku sebe. ,,Som rada že si prišla," povedala pred tým ako mi dala pusu na líce.
,,Prepáč že idem tak skoro," ospravedlnila som sa pozrela na ňu s troškou trápnosti. ,,Priniesla som kokosový koláč," podala som jej malú dózu presne tak ako to spravila moja mama keď som jednu nohu vystrčila z dverí.
,,To je od teba veľmi milé, už sa neviem dočkať kedy ich ochutnám. Pod ďalej, drahá," ustúpila aby som mohla vojsť dnu, ,,vlastne si prišla medzi poslednými, vôbec nerozumiem čo to majú vo zvyku títo ľudia."
,,Asi choroba z cirkvi so všetkým pomáhať." Moju poznámku odignorovala a zatvorila dvere. Prejdeme do veľkej priestrannej obývačky ladenej do krémova, s veľkým kozubom a presklenými dverami na druhom konci.
,,Idem ich do kuchyne naservírovať," položí mi dlaň na chrbát a s dózou ukáže na presklené dvere, ,,chod zatiaľ do záhrady."
Nestihnem zaprotestovať že tam nevkročím sama, teda, že sa tam rozhodne neukážem sama. Ale naberiem odvahu a odtiahnem sklené dvere do strany. Zostanem stáť na prahu a preskúmam tie známe tváre. Lenkin muž Mišo obracia na grile mäso, takže si ma nevšimne. Snúbenci Ema a Frederik sedia na terasovej lavici v retro štýle a smejú sa na niečom čo im povedal neznámi cudzinec sediace oproti nim na terasovej stoličke. Práve som si uvedomila ako rýchlo ma nahradili novým členom našej starej partie z detstva. Naozaj vôbec netuším kto to je, ale jediné čo môžem povedať je že cvičí, pretože jeho žilnaté svaly sa napínajú zakaždým keď si pohár s pivom priloží k ústam. Ešte hodnú chvíľku ich sledujem až napokon vykročím na terasu a pozdravím ich. Všetky oči sa otočia mojím smerom, ich zamrznuté tváre hovoria za všetko. Predpokladám že neverili tomu že sa tu ukážem. Pán neznámi si ma premeria očami až sa mi zastaví na mojej tvári. Cítim sa ako votrelec. Mišo sa otočí za tým tichom, premeria si ich pohľadom až potom zodvihne zrak ku mne. Ústa roztiahne do veľkého úsmevu a tak ukáže zlaté perly. Niet divu, je to zubár. Kliešte odloží na stolík vedľa grilu, ruky si utrie do zástery a pristúpi ku mne.
