Piatky milujem pretože ma čaká celovíkendové válanie v posteli.A nebudem klamať keď poviem,že od rana nemyslím na nič iné ako nato,že sa do nej hodím.
Hodiny odsýpali rýchlo,baby odchádzajú spokojné a ready s čerstvou manikúrou na párty.Ja sa síce na žiadnu nechystám ale moje nechty potrebujú revíziu.
Preto po záverečnej ostávam v salóne a robím si francúzsku v oranžovej farbe.Tekvicový odtieň dokonalo vystihuje jeseň,ktorá už je v plnom prúde.Po dvoch hodinách spokojne odkladám štetec,upratujem a pokračujem koncomesačnou inventúrou.
Je tma ako v rohu a ľutujem,že som si na károvanú košeľu nehodila ešte trenčkot.
Prechádzam ulicami a mrznem,našťastie nebývam ďaleko.Obchádzam pomerne veľkú partiu ľudí postávajúcu pred nízkou tehlovou budovou a počujem známy hlas.
"Zino?" Ozve sa znovu, pričom kričí moje meno.Zastanem,otáčam sa a vidím vysokú postavu smerujúcu ku mne.
"Jseš to ty co tady děláš?" Príde bližšie a ja konečne zisťujem,že ide o Dominika.
"Ahoj akurát idem z práce."
"Teď?Vřdyť je snad devět ne?"
"Tiež neviem oddychovať čo ti poviem."
"Jdeš domu?"
"Áno bývam za rohom."
"Fakt jo?Tak to jseš kousek od našeho studia.Já už jdu taky doprovodim tě."
"To by vysvetľovalo tie časté hlasné párty."
"Je to možný."
"Prečo nejdeš niekam žiť veď je piatok."
"Víš co dávam si pauzu od alkoholu a drog a tím pádem nevím co na párty dělat.Kluci jdou bezemně."
"A to som ťa chcela zavolať na víno,toľká škoda."
"Kurva tak to jsem posral."
Zasmeje sa,zapaluje si cigaretu a jednu mi podáva.Zapaluje mi a zastavujeme pred mojim domom.
"Tak tu bývam."
Ukazujem na vchod pred ktorým stojíme.Aj keď je to asi logické prečo by som inak zastavila v strede ulice?!
"Fakt si mně chtěla pozvat na víno?"
"Myslela som to zo srandy."
"Aha tak to dík."
"Prečo?Išiel by si?"
"Asi jo."
"Neviem či nejaké mám ja som skôr na čaj a ten si určite urobím,mrznem."
"Jo je zima jak v píči a to je teprve konec září."
Špak hádžem na zem,vyberám kľúče a odomykám vchod.
"Tak čo môže byť čaj?Ešte ti dlžím za tringelt a doprovod."
"No tak fajn jestli ti to nevadí,stejně nemám co dělat."
Posledný krát si potiahne,cigaretu odhadzuje a ide zamnou.Cestou po schodoch rozmýšľam či to bol dobrý nápad len tak si ho volať domov.Ale veď nieje cudzí už ho predsa poznám a je to len čaj.
Vyberám bylinky,zapínam konvicu a chystám sýtka do šialok.Dominik má zatiaľ na starosti hudbu.
"A co mám pustit?Co posloucháš?"
"Ja skôr folk-pop ale kludne mi pusti seba."
"Bože myslim,že to slyšet nechceš."
"Prečo to robíš tak zlú hudbu?"
"Ne jenom myslim,že by se ti to nelíbilo ale dobře.Dám ti muj starej album sedm."
Zapol svoje pesníčky a ja pokladám čaj na svoj provizórny stolík z naukladaných kníh,na ktorých je položený kus skla.
Rozpráva mi akým spôsobom vznikali jednotlivé skladby a ako spoznal Yzomandiasa a ďalších chalanov z milion plus.Niesom fanúšik ale tak všeobecný prehľad nikdy nieje zlý,obzvlášť keď to počujem priamo od zdroja,od pekného zdroja u mňa v obývačke.
Postupne sme sa prepracovali až k môjmu životnému príbehu.Prečo,kedy a ako som prišla do Pardubíc a tak podobne.Niktendo zostal skoro do pól noci,potom sa pomaly pozbieral z gauča.
"Děkuju za čaj tak dobrou noc Zino."
"Dobrú noc,nezamrzni cestou."
"Snad ne čau."
"Ahoj."
Zatváram,umývam šialky a medzitým mi vyhrávajú ďalšie jeho náhodné skladby plné alkoholu,sexu a drog.
Po horúcej vani zaliezam do postele kde ešte prebehnem instagram.Vybehlo na mňa nové story od Nika.Fotka mesiaca s popisom"Čaj síce není vodka ale zahřeje stejně."Uum hlboké,zasmejem sa,lajknem a zaspávam.
