Je mi zle a bolí ma ruka,včerajšie naťahovanie s Jakubom mi s rehabilitáciou nepomohlo.
Ešte,že je piatok a ja mám celý víkend čas na kľudový režim.
Rovno sa tackám do vane kde kontrolujem nové upozornenia na telefóne.Trápne novoročné básničky a podobné sladké kecy od ľudí,ktorí sa po zvyšok roka aj tak neozvú.
Skôr by som ocenila správu od Dominika no tej som sa nedočkala.Znovu vytáčam jeho číslo a ono to zvoní a zvoní,vo chvíli kedy chcem položiť ma však zdvíha.
"Jo?"
"Ahoj prišiel si v pohode domov?"
"Jo."
"Urobila som niečo kvôli čomu si ma tam bez slova nechal a následne ma poslal dopiče?"
"Nasral mně Jakub musel jsem vypadnout."
"Spomínal mi,že ste sa chytili."
"Vubec se mi nelíbi,že spolu trávite tolik času hlavně potom co včera vykládal."
"Aha a preto si ma tam sním nechal a odišiel si preč.Ešte ďalšie dve hodiny som sním mala robotu a nemal mi kto pomôcť."
"To je úděl najlepšího kamaráda."
"On ale je tvoj najlepší kamarát."
"A zároveň bych mu dal na nos."
"Mali by ste to prebrať triezvy."
"Jo."
"Jo."
"Hele nezlob se ale já si potřebuju všěchno urovnat,potřebuju prostor."
"Chápem."
"Ozvu se ti jo?Nevím kdy možná dnes,zítra nebo za týden."
"Rob čo chceš ja sa ti nasilu tlačiť nebudem."
"Zino?"
"Umm?"
"Dík,že to chápeš tak se mněj."
"Ahoj."
Hovor ruší,telefón hádžem na uterák a ponáram si hlavu pod vodu.Musí si všetko urovnať a potrebuje priestor.Oficiálne sme spolu pár dní a on už potrebuje priestor?!
Neviem čo si myslieť a tak radšej nemyslím vôbec.Navliekam na seba tričko,legíny a Kubovú mikinu.Prečo?Lebo vonia ako on a on jediný ma vie ukľudniť a pochopiť keď mi nieje dobre.Po včerajšej noci ho však radšej kontaktovať nebudem.Snáď si aj on všetko urovná,ak si vôbec niečo bude pamätať.
Oco s rodinkou ma pozval na sviatočný obed no ja sa tvárim,že mi nieje najlepšie a radšej ostávam doma.Oceňujem,že mi aspoň priniesol polievku a nejaké zemiaky s hnusným tofu.Reštaurácie sú totiž zavreté a chladnička plače prázdnotou.
Keby len chladnička,plačem aj ja.Cítim sa tak sama.Teraz sme mali s Dominikom ležať v posteli a užívať si dni voľna spolu.Namiesto toho tu hučím na gauči nad polievkou a slzy utieram do rukáva Kubovej mikiny.
Preberá ma zvuk zvončeka,vyskakujem z gauča rovno v dverách za ktorými bude stáť Dominik a všetko sa vráti späť tak ako má.
Bohužiaľ sa na mňa z poza dverí usmieva Jakub s papierovou taškou v ruke.
"Ahoj vypral jsem ti šaty a na štítku se píše,že múžou do sušičky tak snad jsem je neposral."
"Ďakujem ako vidíš tvoju mikinu som oprať nedala."
"Sluší ti."
"Ďakujem."
"Zino múžeme si promluvit?"
"Poď ale buď si vedomý toho,že Dominik si nepraje aby sme spolu trávili toľko času."
Vyzúva sa a sadá si na gauč.Nalievam nám collu a sadám si na druhú stranu.
"Jo?A kde je?Proč není stebou a nevěnuje ti svuj čas?"
"Ževraj potrebuje priestor aby si urovnal veci,ráno som sním volala."
"Já toho člověka raz nechápu.Hele tak úplně si včerejšek nepamatuju ale chci se omluvit."
"Vieš ako si ma vystrašil keď ťa vyplo v kúpeľni a nevedela som čo stebou robiť?"
"Ráno jsem našel mokrý věci na podlaze a taky tvoje šaty."
"No sprchovala som ťa ľadovou vodou potom čo si mi ovracal výstrih."
"Uum tak to je slušnej trapas."
"Kašli nato skôr ma mrzí vaša hádka."
"Já jsem byl děsně zjetej Zino.Co jsem dělal?"
"Osprchovala som ťa,odvliekla ťa do spálne tam som ti dala suché veci a zaspal si."
"Fakt jo?No bože tak to byl potom jen sen?"
"Sen?"
"Zdálo se mi,že jsem tě mněl v posteli a chtěl tě no víš co."
"Aha."
"Tak živej sen jsem neměl pěkně dlouho."
"Dohodli sme sa,že to nebudeme viac riešiť a hlavne nechcem aby sa o tom dozvedel Nik."
"Dopíči máš cígo?"
"Poď."
Otváram kuchynské okno a v úplnej tichosti vydychujeme cigaretový dym.Vonku je úplná tma a ja nemám absolútne pojem o čase,zrejme som prespala celý deň.
"Zino promiň nechci ti dělat výčitky svědomí nebo tak něco.Zřejmě jsem to propísk."
"Najlepšie bude to naozaj viac nerozoberať."
"Chápu prostě se nic nestalo.Já usnul a ty si odešla domu."
"Presne tak to bolo."
Špak hádžem z okna,Jakub taktiež a ja zatváram a vraciam sa späť do obývačky.
Tesne pri gauči ma chytá a otáča k sebe.
"Mám tě kurva hodně rád a nechci ti dělat problémy.Chápu,že jseš zadaná ale já si nedokážu pomoct."
Zase mi dal pusu a hodil sa somnou na gauč.Nerozumiem prečo to robí sme kamaráti,Nik je jeho kamarát a toto je proste no go.Snažím sa vymaniť z jeho zovretia,cítim jeho neskutočný parfém a penis ktorý sa o mña otiera.Keby môžem zastavím čas a nechám ho nech somnou urobí čokoľvek na svete.Hlavou mi však prebehla opačná situácia a to Dominik s nejakou inou.Nie!Zina toto jednoducho nieje správne.
Vraciam sa hlavou späť na zem opúšťam jeho pery a jeho ruku beriem preč z pod velkej mikiny.Sleduje ma chtivým pohľadom ako lev svoju obäť no nakoniec ma púšťa.
"Tak v tašce máš šaty jo?Jdu vidíme se ahoj."
Vstáva na nohy,popravuje si veľkú hrču v teplákoch a bez dalších slov mizne na chodbe.Počujem buchnutie dverí,ďalej tam ležím a premýšľam či naozaj niesom v pekle.
Nainštalovala som IOS 16ku a absolútne neviem písať na tejto klávesnici.🤬
