Nezavolal a ani neprišiel takže som celý zvyšok soboty strávila s knížkou v ruke na gauči.
V hlave sa mi samozrejme vynárali rôzne konšpiračné teórie typu:Neozval sa kvôli Dominikovi?Pohádali sa?
Alebo len nemal čas?Čo ak proste len dosiahol to čo chcel a viac už ma nepotrebuje vidieť?
Prečo ale povedal,že zavolá?Povedal to len zo slušnosti?Čo ak ho zrazilo auto alebo ho uniesol obrovský sup?!
Najreálnejšie však vidím možnosť číslo 351 a to je tá,že išlo o jednorazovú záležitosť.
Jedna časť môjho ja hovorí,že je to takto lepšie no tá druhá po Jakubovi značne prahne.
Dokonca som si vytvorila pomyselné pre a proti.
V sekcii proti jednoznačne boduje samotný fakt,že som chodila s Dominikom a Dominik je jeho najlepší kamarát.
Ďalšia vec je to,že tak ako Dominik tak ani Jakub nieje typ na vážne vzťahy a podobne.
No a samozréjme fanynky,veľa alkoholu a drog.
Zo série pre tu máme jeho úžasný charakter a obrovské srdce.Vždy je zdvorilý,milý a viem,že sa na neho môžem spoľahnúť.Okrem toho ma naozaj priťahuje a čo sa týka sexu,úplný prepal.
Vždy si ma stiahne do objatia a ja nasávam jeho vôňu,hladí mi vlasy.Celú noc ma túlil a ráno sa mi vôbec nechcelo rozlúčiť.
Dosť!Zina naozaj stačilo!
Hádžem na seba mikinu a riflovku,beriem sluchátka a opúšťam tento zdeprimovaný byt.Prechádzam nočnou ulicou až do parku kde si sadám na prvú lavičku a sledujem stromy viať vo vetre.Počúvam Auroru a nemyslím na nič.Dobre teraz možno klamem dala by som si totiž pizzu ale už je neskoro a nikto mi ju o tejto hodine nedovezie.
Z parku idem obkľukou cez mesto kde si pozerám vysvietené výklady no a potom pomalým krokom s čistou hlavou kráčam zase naspäť domov.
Blížim sa k štúdiu kde ešte stále stojí Jakubové auto.Takže tam buď stále je alebo sa opil a odišiel po vlastných.
Ok takže neodišiel,vlastne asi práve odchádza.Vyšiel zo štúdia spolu s Dominikom,majú prevesené ruky jeden cez druhého a na prvý pohľad vôbec nieje jasné kto koho nesie.Podľa toho ako sa tackajú nadobúdam pocit,že si pomáhajú navzájom.
Odvraciam pohľad a pridávam do kroku no pochvíli aj tak počujem svoje meno.
"Zino?"
"Počkej Zino." Kričí Jakub mojim smerom a ja teda zastavujem a čakám,kým sa ku mne dotackajú.Hádže ich zo strany na stranu a zakopávajú o rovnú zem.
"Ahoooj." Vybafne Jakub a ťahá ma k nemu pričom stále drží Dominika a tak som sa ocitla v jeho tesnej blízkosti.
"Čau Zino." Povie o čosi tichšie Dominik.
"Ahojte asi ste mali zaujímavý večer."
"Poslyš něco musíme probrat."
"Dobre Kubo tak mi zajtra zavolaj."
"Ne ne my teď jdeme stebou a promluvíme si."
"Nie radšej choďte teraz domov a porozprávame sa zajtra."
"Dělej odemkni jdeme nato."
"Jakub veď ledva stojíte na nohách."
"Si sedneme ne?" Konštatuje úplne v pohodičke Dominik.
"Jo přesně tak."
Posledné čo chcem je opitý Dominik a Jakub o pól noci v mojom byte.Kubo však nalieha ďalej takže ma nasledujú po schodoch až do obývačky kde sa obidvaja zvalia na gauč.
"No takže věc se má tahle,Dominika to dneska nejdřív nasralo,že jo Niku?"
"Překvapilo."
"Ale pak jsme se po flašce shodli,že je to vlastně ok a já mám legit."
"Jako já jsem to čekal a vubec teď mi je to už jedno."
"No dobre a o čom sa vlastne bavíme?"
"Že tě vlk prcá Zinko."
"Áha."
"Vole a musíš to takhle říkat demente?"
"A jak to mám asi říct co?Vřdyť je to pravda."
"Dobre myslím,že už to ďalej nemusíte rozoberať.No a keď už sme pritom je skoro jedna ráno."
"Uuum já padám bavte se."
Dominik sa horko ťažko zdvihol z gauča,obul sa a zmizol.Jakub ďalej spokojne sedí rozvalený na gauči a obzerá si svoj ligotavý prsteň.
"No a ty čo vĺčik?"
"Uuum nevím mám jít taky domu?"
"A myslíš,že tam zvládneš prejsť?"
"Hele tak to nevím úplně přesně."
"Tak si poď ľahnúť."
"Vezmeš si mně do postele?"
"Vezmem vstávaj."
Podávam mu ruku a vlečiem ho do spálne kde si vyzlieka mikinu a ja mu pomáham s opaskom a nohavicami.
"Děkuju zlato."
"Dobrú noc."
Prikrývam ho paplónom a on si ma ťahá k sebe,chvíľu mi hladí vlasy a zaspáva.
Pozitívne je,že ho nič neprešlo ani neunieslo no a čo sa týka Dominika bolo to síce maximálne divné,ale Ok máme to za sebou.
