Dočkala som sa,neopúšťam postel len sa prehadzuje zo strany na stranu a pozerám filmy.
Oco s rodinkou ma volal na jarmok no ani ma nehne.Celkovo bol najskôr jarmok zrušený kvôli nehode kolotoča v nejakom inom českom meste.Prachy sú samozrejme aj tak prednejšie ako mienka a bezpečnosť takže nakoniec iba zmenili dátum.
Trdelník by som síce zďobla ale keď si predstavím masu ľudí a svojho malého nevlastného upišťaného brata radšej ostávam v posteli.
Tesne po ôsmej večer mi zvonil telefón,ktorý som zo sprchy nestihla zdvihnúť.Na moje prekvapenie na displeji svietil kontakt Niktendo.Bežne mi volá alebo píše ohľadom nechtov no nikdy nie v sobotu večer.Zabalím sa do uteráku a volám naspäť.
"Ano?"
"Ahoj volal si mi."
"No jo co děláš?"
"Akurát si chystám pyžamo."
"Kašli na pyžamo pojeď semnou na pouť?"
"Akože na kolotoče?Teraz?"
"Vyzdvihnu tě za pul hodiny."
"Nejdem bude tam milion ľudí a všetci sa stebou budú chcieť fotiť."
"Pujdu v přestrojení."
"Dáš si parochňu?"
"Tak něco.No tak co pujdeš?Nudím se kluci byli včera tak se obětuj."
"Neviem asi nejdem."
"Tak za pul hodiny buď dolu."
Hovor bez ďalších rečí zrušil.Nechce sa mi no on to zrejme myslí vážne a bude ma čakať.
Prechádzam teda ku skrini z ktorej vyberám tmavé rifle,veľkú čiernu mikinu a ešte väčšiu šedú riflovku.Vlasy nechávam voľne rozpustené a na oči nanášam trochu špirály a celý "look" dopĺňam matným rúžom.Do malej kabelky hádžem peňaženku,mobil,krabičku cigariet a žuvačky.Biele tenisky,kľúče od bytu a som pripravená.
Pred domom ani nohy takže zapalujem cigaretu a dym vydychujem do úplnej tmy.
Len čo odhadzujem špak a vyberám žuvačku vchádza do ulice čierny Mercedes s hlasnou hudbou,Tendo.
"Dobrý večer."
"Ahoj čo ťa viedlo k tomu ísť somnou na kolotoče?"
"Sám nevim.Včera večer to bylo fajn tak jsem si řekl,že tě zavolám."
Po desiatich minútach parkujeme na vzdialenom parkovisku a opúšťame auto.Dominikové prestrojenie spočíva v šiltovke ktorou zakrýva copíky a na tú ešte hádže kapucňu čiernej mikiny.Viac inkognito už ani byť nemôže.
Prešli sme k stánkom kde dostávam svoj vytúžený trdelník,ten pomaly ďobem cestou ku kolotočom.
"Fakt chceš ísť na kolotoč?"
"Jasně třeba na tenhle."
Ukazuje na ruské kolo,veľmi vysoké ruské kolo.Bojím sa výšok,nehrozí.
"Určite nie."
"Dělej jdeme tam bude vidět celý město."
"Tam ma nedostaneš,choď sám ja ti zakývam."
Mávne rukou a kupuje lístok,kúpil dva.
"Dominik ja sa bojím výšok chceš ma zabiť?"
"Vřdyť to jede pomalu neboj se no tak pojď."
Ťahá ma za ruku po schodoch až do malej kabínky.Malá okrúhla plechová kokotina,ktorá sa nakláňa a točí sa naozaj vysoko.Ešte si len sadám a už mám pocit,že odpadnem.
"Zino klid dýchej bude to super."
Držím sa kovového zábradlia,Dominik sedí oproti a veľmi sa baví natom ako panikárim keď sa kolotoč pohne smerom nahor.
"Dívej hele ten výhled."
Nepozerám sa,mám zavreté oči a som spotená snáď až za ušami.
"Muj bože doopravdy se tak bojíš?"
"Strašne kedy to skončí?"
"No tak za pár minut.Uvolni se ne?"
"Dostanem infarkt,naozaj."
"Bože pojď sem."
Vybafne a celá škatuľka sa podozrivo hýbe.Panikárim ešte viac otváram oko a vidím približujúceho sa Dominika.Zbláznil sa?!Však sa prekotíme toto je náš koniec.
"Klidně se mně múžeš chytit."
Podáva mi ruku a ja sa na neho lepím ako kliešť.Hlavu zabáram do jeho hrude,ruky mám omotané okolo jeho pásu a snažím sa dýchať.
Z výhľadu mám veľké hovno,zato nasávam jeho príjemnú vôňu.Je to divné?Asi je ale je mi to jedno kedže sa v mojej hlave premietajú všetky tragické scenáre o našej smrti.
Sme tí čo prežili, s vyklepanými nohami došlapujem späť na pevnú zem a rovno si zapalujem cigaretu.Dominik sa na mne náramne baví.
"Jako kdybych věděl,že se opravdu tak bojíš nenutil bych tě do toho."
"Nikdy viac."
"Ja snad budu mít modřiny jak si mně držela."
"Prepáč za narušenie tvojho osobného priestoru."
"V pohodě.Tak teď vybíráš ty."
Rozhliadam sa po okolí a vidím autíčka,ktoré sa točia do všetkých strán a tie sú na plošine,ktorá se taktiež rôzne točí.Hádžem úsmev no jemu sa to zrejme nepozdáva a tak rýchlo kupujem lístky ja.
"Teď zabiju já tebe."
Zapiští tesne potom čo nás zapnú do autíčok a kolotoč sa rozbehne ako šialený.Hádže nás zo strany na stranu,trieskame si hlavy no proste paráda.Smejeme sa ako blázni,kričíme ako šialení.
"Dobře myslim,že tohle mi úplně stačilo."
"A to si tak veľmi chcel ísť na kolotoče."
"Asi už jsem prostě moc starej na tyhle věci a hlavně střízlivej."
"Umm koľko máš vlastne rokov?"
"29 a ty?"
"Ja mám 26,sme starí."
"Tak to jo ale byla sranda neříkej,že ne.Takhle by si koukala sama na hororovej seriál."
"Máš pravdu nakoniec to bolo celkom fajn."
Konštatujeme s plnými ústami xxl čokoládového popkornu keď pomaly kráčame späť k autu.
"Celkom som sa zabavila ale ešte,že to nebolo rande však si mi nevystrelil plyšáka."
"Vidíš kurva to bych hodně posral."
"Tak to si píš,že áno pokazil by si celú idylku."
"No to jo plyšák a cukrová vata,která by ti zústala na obličeji a já bych ti ji pak otřel a nastal by ten moment."
"Áno ako v každom filme.Ešte si zabudol na ohňostroj,ktorý by začal presne pri puse."
"Jasně to musí bejt a pak už jenom nápis happy end přes naše hlavy."
"Krása."
So smiechom nastupujeme do auta a vraciame sa pred môj dom.Tam Dominik vystúpi a zapaluje si ďalšiu cigaretu.Fajčíme ešte chvíľu kecáme a ja v kabelke hrabem kľúče od vchodu.
"Tak dík za adrenalínový večer."
"Jasně tak zase někdy Zino."
"Dobrú noc."
S úsmevom zaliezam do vchodu a cupitám po schodoch do bytu.
Nakoniec som rada,že ma vytiahol von,na ruské kolo budem ešte dlho so strachom spomínať.
Svieti mu nový príbeh a vňom spomínané ruské kolo a moje vlasy zaborené v jeho hrudi.Namiesto popisku len usmiaty smajlík.
