Pozerám na tmavnúcu oblohu,
V srdci už necítim prázdnotu.
Zatvárajú sa mi oči,
Myseľ na prítomný okamih myslí.
Pozerám sa na knihu v lone,
Pozerám na zhluk oblakov na západe.
Zakryli zapadajúce slnko,
A tým aj posledné svetlo.
Myšlienky v duši sa hmýria,
Jedna sa ma pýta:
"Či len pôjdeš ďalej a zatneš sa?
Či len nakonci cesty nesklameš sa?
Má to význam?"
YOU ARE READING
Poézia písaná životom
PoetryAhojte, vitajte na mojom profile. Občas sem budem pridávať kúsky z mojej, už celkom rozrastenej, zbierky básní. Dúfam, že sa Vám budú páčiť a prajem príjemné čítanie💗 Budem vďačná za spätnú väzbu✨
