Poézia písaná životom

Anjel

Anjel letí stále vyššie
K slnku chce byť stále bližšie
Nie je sám, lúče ho tešia
Túžba je každým metrom väčšia

Myšlienky odhodlania ho kriesia
Páčia sa mu nebesia
Každým dňom v seba veriac
Dostal sa tam, no zrazu chcel viac

Oddýchol si a letel ďalej,
Slnko mal stále radšej
Chcel ho bližšie
A preto sa musel dostať vyššie

Zaťal sa a vzlietol
Do krídel sa oprel vietor
Boli krehké, zato pevné
To prúdy vetra boli zradné

Každým dňom lúče silneli
Okolo už neboli toľkí anjeli
Bolo ich menej a menej
Na najvyššie nebesá nešlo ich veľa ďalej

Anjel unavený začal byť
Neprestával v dôvere slnka žiť
zo všetkých síl bojoval
Do lietania všetko odhodlanie dal

No slnko nedokáže všetko
Lúče vám nedajú všetko ľahko
Musíte aj oddychovať
Anjel nemal kedy, začal sa v bolesti strácať

Na okraji najvyššieho neba,
Stratil sám seba
Vietor udrel, ustál to len jeden
No nebol to náš odhodlaný anjel

Bolo to šťastie? Alebo mal tréning tvrdší?
Za hranice raja dostal sa ten najlepší
Duša poddala sa temnote, anjel padal
Ďaleko od slnka, ďaleko od raja

Nebo zastreli oblaky, búrka v srdci ustala
Len prázdnota a realita ostala
Anjel padal, poddal sa vzdušným prúdom
Slzy beznádeje tiekli potokom

Začal dážď, mráz a zima
Prázdnota mu v srdci zíva
Chcel ísť len k slnku,
dokázať mu lojalitu...

Z útrap prebudil ho slnečný jas
Prebudil sa v nebesiach
Stále bol vyššie ako väčšina
Slnečná energia ho vzkriesila

Navždy bude si pamätať výšiny nad nebom
Navždy bude si veriť, bojovať srdcom
Navždy ho bude slnko zohrievať
Pamätá si, ako ho malý anjel chcel nasledovať

Raz sa dostane na úroveň najvyšších nebies
Ešte nemal silu, no nechal sa pocitom viesť
Nie každý sa odhodlá bojovať
Vždy sa chcel anjel zlepšovať

Slnko mu to nezabudne
Vždy ho aj v temnote nájde
Vždy mu dá viac ako iným
K nemu sa anjel utieka, keď nie je silným...