Poézia písaná životom

Plameň a cit

Plachý ohník vo tme svieti
Či sa len niekedy vznieti?
Je sám, slabo žiari vo tme
Všetko vidieť už len matne

Padá dážď, no plameň zostáva
Akoby nevedel, že búrka nastáva
Napriek tomu, on silnie
A naberá na intenzite 

Drevo schne, horí a tlie
Podvoľuje sa a neprotestuje
Uhlíky svietia
Na popol sa menia

Čo sa len deje?
Prečo všetko stráca sa?
Prečo krajina vytráca sa?
Bol to len malý plameň!

Všetko zhorelo,
Na popol sa zmenilo,
Búrka dávno odišla
Na jej mieste zostala prázdnota

Čo je lepšie?
Búrka či popol?
Dážď či sucho?
Prečo sa musím rozhodovať?

Dvíha sa vánok
Popol tancuje
Šedá púšť odkrýva
Čo pod sebou pochovala

Oheň je dávno preč
No niečo zostalo
Stopy svoje vyryl všade
No nebolo to márne

Dvíha sa vietor, čistý a svieži
Popol sa víri, dusí ma
Je všade, je ho priveľa
No pomaly mizne, vietor ho odnáša

Nová vlna, nový dážď
Nový začiatok, nový plač
Nový život, nové stromy
Nová nádej s výčitkami

Prečo som to nechala tak ďaleko zájsť?
Prečo som kompromis nevedela nájsť?
Prečo všetko chcela som odrazu?
Malý ohník premenil sa na skazu

Teraz je tu zas
No cítiť aj slnečný jas
Svitá a obloha bledne
Temnota rýchlo šedne

Plameň horí vo svetle
Už nikdy nie v temnote
Už nikdy nebude nádeje zdroj jediný
Aj keď vládne, nedostane sa mi spod kontroly

Dostala som druhú šancu
O plameň sa postarám
Nevyhorí, no neovládne ma
Bude tu až dokonca - nevyhorí skôr

Predtým ma zmietol
Zhodil na kolená - nie na dno
Nebolo to dno, prestávka
Nový úsvit, začiatok

Vyšlo slnko, mraky ušli
Stále sú so mnou, v mojej mysli
Prepustili slnko, zmizla hmla
Leskne sa túžba, je to dobré?

Naposledy ma túžba zlomila
No povstala som ako fénix z popola
Je tu nová kapitola, svetlejšia
Zvládnem ju, som silnejšia

Naveky chcem mať v srdci plameň
Ževraj je nebezpečný,
No ako môže niekto žiť bez neho?
Čo je to život bez plameňa?

Len sa pretĺkať dňami
Zapadať prachom, temnotou
Nikdy nestretnúť sa so snami
Len blúdiť prázdnotou

Ako niekto môže chcieť takýto život?
Bezpečný, no prázdny?
Je to vôbec bezpečné?
Nepodniknúť nič? Nesnívať?

Každá púšť bola niekedy les
Prázdnota nemôže zhorieť
Iba zeleň, život, túžby
A dá sa obnoviť!

Tak prečo svoje hranice neskúšame?
Vstaneme a oprášime si popol z pliec
Nič viac, nič to nestojí
Len trochu viery o odvahy

Slnko príde, popol sa pomaly rozfúka
Časom stromy narastú opäť
Stačí len konať
A nikdy nestagnovať

Prečo som tá neopatrná?
Ja som tá čo robí príliš...
No čo je príliš?
Ten oheň v žilách milujem

Nechcem žiť ako ostatní v klietke
O čom je život ak nie o posúvaní dopredu?
K tomu patrí aj obdobie sucha
Len tak sa dá naučiť správna miera

Víťaz je už len ten, ktorý nekončí
Ktorého myseľ kvitne
Ktorý živí vnútri plameň
Ktorého oči ho iskria do sveta

Veľa ľudí je prázdnych
Po plameni ani stopy
Ani iskra, ani popol, ani sadza
Nie je lepšie byť plameňom zničený?

Prečo sú tí ambiciózni, tí neopatrní
Tí neohľaduplní, tí nepochopení?
Veď predsa tí čo stoja sú tí strašní!
Tento svet je zvláštny!

Zabúdame na zmysel - posúvať sa,
Vedieť sa prispôsobiť a vyťažiť čo najviac
Dať do každého dňa všetko
Načo by sme tu potom boli?

Svetlo, žiara a lesk odhodlania
Plameň ambícií - nádej prekrásna
Strach z pádu je hrozný
No horšie je zostať na mieste

Zadus plameň, lebo vyhoríš
Je príliš jasný, nekontrolovateľný
No na ich rukách ani náznak sadzí
Ako môžu vedieť? Všetci sú odborníci

Nemyslím si že chcem veľa
Že som nerozumná, keď niečo chcem
Nič zlé nerobím, len živím plameň
Nie je to nefér, každý ho mať môže