Law and Love [Dokončené]

Zásnuby

Keď som sa prebudila, balkónové dvere boli dokorán otvorené a stál tam zamyslený Thobias v šortkách.
Postavila som sa a zabalená v prikrývke šla k nemu. Bol mi otočený chrbtom a sledoval okolie. Podišla som bližšie a zastavila. V ruke držal krabičku s nádherným prsteňom.

Potichu som sa otočila a kráčala preč.
,,Videla si ho, však?"spýtal sa Thobias.

Zastavila som a otočila sa k nemu ,, neviem, o čom hovoríš."
Zasmial sa ,,nikdy si mi nevedela klamať." Otočil sa mi chrbtom ,,kúpil som ho po víkende v Miami."
Pomaly som kráčala späť k balkónu.

,,V ten deň, keď sa všetko pokazilo, som ťa plánoval vziať na rovnaké miesto s rovnakým autom ako na prvom rande a chcel som ťa požiadať o ruku." Povedal a mne srdce spadlo na zem. Zostala som šokovaná jeho slovami.

,,Prevrátila si mi celý život hore nohami. Vedel som, že to spravíš od prvého momentu, čo som ťa videl. " otočil sa na mňa ,,dala si mi lásku, keď som na ňu neveril. Dala si mi nový pohľad na svet. Naučila si ma milovať a teraz pod srdcom nosíš moje dieťa." Spravil krok ku mne a kľakol si.

,,Thobias." Šepla som so slzavými očami.

,,Dovoľ, aby som ti ja dal moje priezvisko. Staň sa mojou ženou, riťka. Staň sa pani Moonovou." V ruke držal krabičku s prsteňom.

Rozplakala som sa ,,dobre. Stanem sa tvojou ženou, Thobias." Vrhla som sa naňho.

Paplón spadol na zem a ja som nahá skončila na ňom. Thobias to nečakal a neudržal rovnováhu. Spadol na zem ale stihol sa otočiť tak aby spadol na zem on a ja skončila na ňom. Pobozkala som ho tak šťastne, že som úplne zabudla, že som nahá.

,,Daj mi ten prsteň." Natrčila som ruku a Thobias so smiechom vybral prsteň.

Navliekol mi ho na prstenník ,,je to mesačný kameň."

,,Milujem ťa, Thobias!" Žiarila som.

,,Aj ja teba, pani Moonová." Pusinkoval ma.

,,Pomôžeš mi postaviť sa?" Zamrmlala som.

,,Tebe všetko." Pobozkal ma a postavil nás.

Sledovala som svoju ruku a na nej prsteň. Obliekla som si šaty a vlasy som si vypla do copu.

Thobias ku mne prišiel v čiernom telku a v šortkách. Postavil sa za mňa azapol mi na krku náhrdelník, ktorý mi daroval na Vianoce.

,,Kedy by si chcel svadbu?" Spýtala som sa.

,,Povedal by som ti, že čo najskôr ale asi sa nebudeš chcieť vydávať s bruškom." Usmial sa a hladkal mi ho.

,,Chcem. Teda, vlastne načo čakať? Príde mi to zbytočné." Vybafla som naňho.

,,Naozaj?" Prekvapene pozrel.

,,Nie sme spolu ani rok. Stihli sme sa kamarátiť, chodiť spolu, bývať spolu, naše rodiny sa poznajú, chceš aby som s tebou pracovala a nehovoriac o tom, že čakám tvoje dieťa. Už aj tak si ľudia z okolia myslia, že sme blázni. Tak načo čakať?" Povedala som vytešene na jeden nádych.

,,Tak kedy?" Usmial sa.

,,O týždeň v sobotu?" Spýtala som sa.

,,To nestihneme naplánovať." Vypúlil oči.

,,A čo treba plánovať? Pôjdeme do Miami, tam máme vilu a na pláži sa vezmeme. Úplne jednoducho. Žiadna výzdoba. Len si povieme áno pri západe slnka a potom sa to oslávi obyčajne na terase." Tešila som sa.

,,Strašne ťa milujem." Povedal spokojne ,,platí."

Pobozkali sme sa a odišli z izby. Sadli sme si na terasu do hojdačky a tam sme na telefónoch obaja hľadali naše jednoduché predstavy.

Vošli na terasu moji rodičia a keď nás zbadali pri sebe, vyškierali sa od ucha k uchu ,,sme radi, že ste si to vyriešili."

,,To aj my." Dala som mu bozk na líce.

Von začala vychádzať celá naša rodina akaždy Zhíkol, pretože mi zbadali brucho. Bolo to naozaj vtipné, sledovať tie prekvapené tváre.

Napokon vyšla Cleo s Tinou a vyzerali ako Zombie. Obe mali obrovskú opicu.

,,Lau, potrebujem niečo na kyselinu." Zakňučala Cleo a sadla si vedľa mňa.

,, Bystrinky sú v kuchyni." Ukázala som jej smer.

,,Híííí!!!" Zhíkla a schmatla mi ruku ,,to čo máš?!"

,, No vlastne-...." Začala som.

Nechceli sme o našich zásnubách povedať nikomu, pretože toto bol víkend Arnieho a Cleo. Nie náš. Nechceli sme strhávať ešte viac pozornosti na nás.

,,Len mi nevrav že-..." vzdychla.

,,Áno."prikývla som.

Cleo začala kričať, pišťať a skákať ,,áááá !!! Bože ďalšia svadba v rodine!!!!"

,,Čo?" Zostalo ticho.

,,Moja tehuľka je zasnúbená!!!" Zvreskla.

,,Čože?" Tina priletela k nám a trhla mi rukou.

,,Opatrne." Zamračil sa na ňu Thobias.

,,Kedy bude svadba?!" Pýtala sa šťastná Cleo.

,,Cleo, toto je tvoj víkend a nie náš." Šepla som s miernymi výčitkami.

,,Ale prosím ťa. Čím viac pozitívnych správ, tým nezabudnuteľnejší víkend." Žmurkla ,,Tak kedy?"

Už jej ani zle nebolo. Ožila a dokonca sa jej vrátila farba do pokožky.

,,O týždeň v sobotu." Usmial sa Thobias.

,,To si ju berieš iba kvôli tomu decku? To nemyslíš vážne Thobias. Zaviazať sa nejakej žene, navyše Laure, len kvôli tomu, že tvrdí, že je tvoje? Chlap ako ty sa viazať nemusí." Vyprskla Hannah.