Law and Love [Dokončené]

Červené lízatko

Celý týždeň, som si s Thobiasom na hodinách vymieňala pohľady. Vyzliekal ma a preťahoval pohľadom. Nosila som naozaj vyzývavé oblečenie. Kratučké šaty s veľkým výstrihom, úzke sukne s  priesvitným čipkovaným topom alebo čierne legíny.

Stala sa zo mňa kôpka nešťastia. Zrazu mi všetko padalo z rúk. Perá, ceruzky, zošity. Vždy, keď som odchádzala alebo prichádzala na hodinu, nešťastnou náhodou som sa potkla a Thobias ma chytil. Alebo, keď som šla okolo neho náhodne my vystrelila ruka a nenápadne som sa ho dotkla na zadku, rozkroku, krku a pier. Bola som naozaj opatrná a dávala pozor aby to nikto nevidel.

Každým dňom som videla aké väčšie a väčšie sebazaprenie musí použiť aby mi odolal. Doslova som bola preňho zakázané ovocie.

Jeho oči hovorili za všetko. Sledoval ma vtedy, keď sa nikto nedíval. Párkrát, keď sme boli v tesnej blízkosti, videla som ako sa nadýchol mojej vôni. Ako hypnotizoval moje pery. Vždy sa na ne díval dlhú chvíľu a potom zatvoril oči a pomaly ma pustil.

Dnes som si na poslednú hodinu obliekla čierny overál. Korzetový vrchmi nádherná zužoval pás a vypasoval prsia. Spodok overálu bol obtiahnutý na mojom tele a končil kúštiček nad zadkom. Na nohách som mala vysoké topánky, ktoré sa uväzovali tesne pod kolenami.

V aute som mala nachystanú cestovnú tašku, pretože dnes odlietam do Miami na celý víkend za rodičmi.

Vošla som do triedy, kde už skoro všetci sedeli a hrdo kráčala do svojej zadnej lavice.
,,Dobré ráno, pán Moon." Zvodne som sa naňho usmiala a pokračovala v ceste.

Thobias zdvihol zrak, celú si ma premeral ,,Dobré ráno, slečna Matthewsová." Povedal svojim chrapľavým hlasom.

Poznala som ho za ten krátky čas naozaj dobre. Ak bol kľudný, jeho hlas bol obyčajný mužský ale ak ho niečo príjemne rozhodilo, jeho hlas bol chrapľavý a dominantný.

Sadla som si do ľavice a otvorila notebook.

,,Dnešná hodina Vám bude slúžiť na vypracovanie prípadu, ktorý som Vám zadal minulú hodinu." Povedal vážnym tónom a posadil sa naspäť za svoj stôl. Začal sa venovať svojmu notebooku.

Minulú hodinu nám zadal prípad z trestného práva. Išlo o vraha,ktorý zabil jednu 77-ročnú starenku. Dobodal ju, udusil, znásilnil a potom utopil vo vani.

Smutné na tom bolo to, že v tom dome spala poslednú noc. Mala sa sťahovať ku svojej dcére.

Mali sme troch podozrivých s troma odlišnými príbehmi a fotky z miesta činu. Mali sme zistiť, ktorý z nich to bol a usvedčiť ho pomocou dôkazov.

Všetci sa začali prehrabávať v papieroch a v notebookoch. Len ja som si uvoľnene sadla a z kabelky si vytiahla malé, červené, guľaté lízatko.

Šušťanie obalu bolo počuť na celú triedu potom nastalo ticho. Thobias zdvihol svoje krásne oči a pozrel na mňa. Pomaly sa mi zdvihol pravý kútik a lízatko som oblízala. Jemne si s ním prešla po perách a vsunula si ho do úst. Privrela som oči a pohybovala s ním v mojich ústach rovnako, akoby tam bol penis.

Thobiasov pohľad bol na mňa zafixovaný tak silno, že som čistila ako ma vyzlieka. Chcel by ma hodiť na tento stôl a vraziť mi ho tam. Túžil po tom, vytrtkať zo mňa všetko, po čom tam veľmi túžil.

,,Prečo nepracujete, slečna Matthewsová?" Zachrapčal a pritom zvieral myš od notebooku pevne v ruke.

,,Mám to hotové, pán profesor." Povedala som s kľudom a vybrala som si sexy pohybom lízatko spomedzi pier.

,,Kedy ste to stihli?" Zsvihol obočie.

,,V stredu večer som sa nudila." Pozeral som naňho.

,,Mohli by ste mi doniesť váš notebook?" Pozriem sa nato.

,,Ale samozrejme, pán Moon." Usmiala som sa a odniesla mu notebook.

Celý čas na mňa hľadel ako na tú najpríťažlivejšiu ženu na tomto svete. Páčilo sa mi to. Cítila som sa výnimočne a to ma hnalo vpred. Nehanbila som sa robiť veci, ktoré by som nikdy nepredtým nerobila.

Usadila som sa naspäť na mojej stoličke a rozmýšľala, čo ďalšie mu spravím. Aký bude ďalší krok a ako ho vyprovokujem.

Zazvonilo a všetci sa začali baliť.

,,Slečna Matthewsová, počkajte tu." Pozrel na mňa.

,,Musíš mi potom napísať." Drgla do mňa Bianca a odišla. Trieda sa vyprázdnila a posledný spolužiak zatvoril dvere.

Vzala som si svoju kabelku a podišla ku stolu. Položila som ju na stôl a prešla som k Thobiasovmu kreslu.

,,Tak, čo Thobias? Ako vyzerá môj prípad?" Šepla som mu do ucha.

S hlbokým nádychom zo seba vydal hlas ,,máš to správne. Bol to ten 27-ročný muž a našla si proti nemu postačujúce dôkazy. Výborne. Si šikovná."

Postavil sa a otočil sa na mňa ,,Za toto všetko, čo mi robíš, ťa jedného dňa tak potrestám, že nebudeš vládať stáť na vlastných nohách."

,,To sú len tie mužské reči. To nedokážeš." Provokovala som.

Jasné, že som vedela, čo všetko ten chlap dokáže. Bol chlap svojho slova. Vždy svoje slovo dodržal. Presne som vedela, čo mu behá po rozume.