Len tak?

2.2K 54 2
                                    

Bola som to ja. Chcel ma strhnúť a vyložiť na stôl. Rukou by chcel držať môj pás a tak drsne ma prisunúť na okraj stola, že môj rozrok narazí do toho jeho.

Lenže, v tej sekunde spravil všetko, čo som teraz opísala. V tom momente ako naše telá do seba narazili, jemne a potichu som vzdychla a napokon som sa provokatívne usmiala.

,,Mmm ...pán profesor, čo to robíte so svojou študentkou?" Zašepkala som.

,,Ani moja trpezlivosť nie je nekonečná, riťka." Zavrčal a sledoval ma očami.

,,Tak čo, pán Moon? Ako Vám ide dodržiavanie pravidiel?" Zvodne som zašepkala.

Bez toho aby mi odpovedal, mi dominantne chytil čeľusť tak, že bradu som mala vloženú priamo medzi jeho palcom a ukazovákom. Hlavu mi zaklonil a začal sa ku mne približovať. Išiel ma pobozkať.

,,Robíš mi to naozaj ťažké, riťka." Zašepkal.

Naše nosy sa dotkli. Bola som taká nedočkavá. Chcela som vedieť ako chutí, ako vonia a ako bozkáva. Túžila som po tom, ho okúsiť.
Zacítila som závan jeho dychu na mojich perách a telo sa mi zachvelo.

Cŕŕŕŕŕn. Cŕŕŕŕŕn.

Oh nie. Zvoní mu mobil. Obaja sme zavreli oči a nešťastne vzdychli. Jeho ruky opustili moje telo a odstúpil o pár krokov.

Vytiahol z vrecka telefón, pozrel na mňa a zdvihol.
Bol tak vážny. Jeho telo stálo hrdo a bolo tak mužné.
Absolútne mu neprekážala hrča medzi nohami, ktorá bola jasne viditeľná.

,,Ahoj, Liam." Povedal.
Spozornela som, pretože mu volal môj otec.

,,Áno, je tu akurát skončila hodina a kontrolujem jej zadanie, čo mali vypracovať." Pozrel na mňa.
Stále som sedela na stole so zvodným pohľadom a prstami si prechádzala po leme korzetového topu.

,,Áno, samozrejme. To nebude problém." Pozrel von oknom a videla som ako sa pousmial.
Zoskočila som zo stolu a sadla si do kresla.

,,Dobre. Ahoj, Liam." Zložil a otočil sa na mňa ,,ako vidím, spravila si si pohodlie." Usmial sa.

Úsmev som mu opätovala ,,viac mi to vyhovovalo, keď som sedela na tebe." Žmurkla som.

,,O 14:00 prídem pre teba." Povedal a vypínal svoj notebook.

,,Idem k rodičom, nemôžem ísť s tebou." Usmiala som sa.

,,Idem aj ja. Tvoj otec mi volal aby som ťa vyzdvihol." Vložil notebook do svojho kufríku.

Na mojej tvári sa objavil ešte väčší úsmev.

,,Nepozeraj sa tak na mňa." Pokrútil hlavou a zasmial sa.

Postavila som sa a zatvorila svoj notebook. Chytila som ho ako knihu ,,odchádzam rovno zo školy. Tak ťa počkám pri kaviarni Coffee La Donut o ulicu nižšie aby ťa nikto nevidel."

,,Len tak?" Zdvihol obočie.

,,A čo si čakal? Že budem namietať?" Zasmiala som sa.

,,Tvoj otec povedal, že budeš. Som len prekvapený." Vzal do rúk svoj kufor.

,,Lenže môj otec očividne nevie, aké vecičky dajú robiť v jednom aute alebo v lietadle." Žmurkla som.

,,Laura-..." pozeral na mňa dominantne ale prerušil som ho.

,,Pizzu, hamburger, kebab alebo niečo iné?"spýtala som sa.

,,Pizzu, prečo?" Pozrel na mňa.

,,Nechaj sa prekvapiť, zlato." Žmurkla som ,,akú?"

,,Šunka, syr, kukurica, šampiňóny." Rozmýšľal.

,,Dobrý výber." Usmiala som sa a podišla k nemu.

Potiahla som ho za čiernu kravatu a pobozkala som mu líce ,,tak ahoj, Thobias." Zašepkala som a odišla.

Prednášky sa vliekli naozaj dlho a sama som ani nemala náladu tu sedieť. A ako by som aj mohla? Jediné na čo myslím je, ako strávim víkend s Thobiasom Moonom.

Po škole som prišla k autu a sadla si na zadné sedačky. Obliekla som si čierne tepláky a športovú podprsenku. Vlasy som si vypla do drdolu a obliekla si botasky. Vystúpila som z auta a vybrala z kufra tašku. Zamkla a odišla som pešo pred kaviareň.

,,Ty vyzeráš sexy, ešte aj v teplákoch." Zasmial sa a pokrútil hlavou.

Pozrela som sa do prava a stál pri aute v otvorených dverách, rukami opretými o strechu.
Mal na sebe tak isto čierne tepláky, biele tričko s krátkym rukávom. Vlasy nemal upravené ale strapaté a na očiach mal slnečné okuliare.

,,Mmm, ďakujem." Žmurkla som.

Thobias ku mne prišiel, vzal mi tašku a dal ju do kufra. Následne podišiel k dverám spolujazdca a otvoril mi.

Sadla som si do jeho auta a obzrela si to tu.
,,Môžem šoférovať?" Usmiala som sa.

,,Nie." Úsmev mi opätoval ,,kávu?"

,,Čiernu prosím." Otvorila som šuflík a pozerala, čo v ňom má.

,,Budeš mi tu lašovať?" Zasmial sa.

,,Áno, vadí?" Nevinne som sa naňho pozrela.

,,Nevadí." Zasmial sa a zatvoril dvere.

Po pár minútach sa vrátil s umelými pohármi, v ktorých bola káva a sadol so na miesto šoféra.

,,Toto nepotrebujeme. Mám tabletky." V ruke som držala krabičku kondómov, ktoré mal v kaslíku.

Thobias najprv nerozumel ale keď sa pozrel, začal sa smiať ,, bože Laura, neuveriteľné." Hľadel mi priamo do očí ,, si tak iná." Pousmial sa.

Jeho pohľad a jeho slová vraveli za všetko. Niečo sa ňom začalo prebúdzať a penis to nebol.

Law and Love [Dokončené]Kde žijí příběhy. Začni objevovat