Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

6. Vengar a Valrog

Hneď ako som sa ocitol pred dverami tie sa mi samé otvorili. Potom ako som prešiel do miestnosti sa za mnou polica vrátila naspäť. Môj zrak teraz padol na tú hrubú knihu. Jediné čo som teraz chcel skúsiť bolo otvoriť ju na jej prečítanie potrebujem viac času. A naozaj kniha sa otvorila. Ja som ju však rýchlo zavrel a pokračoval som ďalej schodmi na prízemie.

Po pár minútach som sa tam ocitol. Keďže dokážem čítať myšlienky bol som zvedavý ako zatiaľ Vengar s Valrogom pokročili. Opatrne som podišiel pred jeho dvere a zameral som sa na jeho myseľ. Ucítil som že je v mojej starej tajnej miestnosti kde som trénoval živly.

„Čo budeme robiť teraz môj pane. Ten chlapec ma mohol ľahko spoznať. Alebo mohol spoznať teba samého." Vtom som počul aj druhý oveľa temnejší hlas ktorý vychádzal z toho prívesku.

„V to pochybujem. Môže sa tváriť že je výnimočný ale stále je to len človek. Ten ktorého sa máme skutočne báť je mladý kráľ drakov ktorý ho priviezol. On je mojou hrozbou, nie tento človek. Keď povstanem tak jeho schopnosti mu proti môjmu ničivému plameňu nepomôžu." Ten ich krátky rozhovor ktorý som započul len potvrdil moje obavy. Len som zvedavý ako môže povstať len tak z ničoho. Musím sa rýchlo dostať k Ruegonovi. A tak som čo najtichšie odtiaľ odišiel a pobral som sa von. Ruegon ma tam už netrpezlivo čakal.

„Tak čo si sa dozvedel?" Ja som mu ukázal na oblohu. On chápavo prikývol a nechal ma nasadnúť. Len čo sme sa ocitli vo vzduchu znova sa ma spýtal

„Už?"

„Počkaj s tým až keď budeme za bielym lesom." Drak len poslušne na to prikývol a zrýchlil let. Za ani nie hodinu sme sa ocitli za Bielym lesom.

„Takže..." začal Ruegon.

„Viem len pravdu o svojej matke. A zároveň aj viem kde sa ukrýva Valrog." Prvá časť ho potešila, no druhá časť zasa vyplašila.

„Skús najprv tú svetlú stránku." Povedal opatrne.

„Som synovec čarodeja. Moja matka bola jeho staršou sestrou. Preto dokážem ovládať živly."

„A čo ostatné schopnosti?" spýtal sa Ruegon zvedavo.

„Že vraj ich môj otec nemá a že som ich získal závažnými udalosťami ktoré zmenili môj život. Síce mi do toho nehrá rozkazovanie drakom, pretože tam som žiadnu udalosť nezaznamenal."

„Čo zatiaľ vieš o Valrogovi?" spýtal sa Ruegon so strachom v hlase. Na to som si vzdychol a povedal

„Je v prívesku čierneho draka o ktorom sme si mysleli že bol zničený. A ten prívesok nosí pravdepodobne ten posledný drakobijec ktorý prežil. Volá sa Kristianus, teraz už Vengar." Draka to vyplašilo no aj tak povedal

„Ak je to naozaj posledný drakobijec už viem prečo sa ti zjavuje vo sne horiaci Ixbrix a Heraldias. Valrog pravdepodobne sľúbil Vengarovi za jeho povstanie pomstu za smrť jeho vodcu a ostatnej družiny." No potom sa zháčil a povedal

„Odkiaľ však toto všetko vieš? Nemohol si to zistiť len tak." JA som sa nad tým zháčil no keďže Ruegona beriem ako druhého brata opatrne som povedal:

„Mám ešte jednu schopnosť s ktorou som sa nikomu nezdôveril. A to je schopnosť počuť myšlienky druhých či je to človek alebo drak." Ruegon sa nad tým zadivil a spýtal sa

„To je celkom dobrá schopnosť. No verím že ju využívaš na dobro ako ostatné schopnosti." Na chvíľu sa zamyslel a potom opatrne povedal

„Takže preto si vedel čo sa deje s mamou. Prečítal si to z Araniných myšlienok." Na to som prikývol.