Osudy rodu Rexregnonov 2-diel: Tajomstvo dračieho rodu

12. Nová hrozba

Keď som saz prebudil bolo už ráno. Slnko už dávno vyšlo na oblohu. Pomaly som saposadil a obliekol som sa do svojho typického oblečenia. Hneď potom som sapozrel na ružu ktorú môj malý dráčik dokázal prebudiť k životu. Po nej miskĺzol pohľad na prívesok fialovomodrého draka. Mám obavy z toho ako saEzementraviten zachová keď sa prebudí. Neviem či by chcel počúvať moje návrhy. Mojemyšlienky prerušil Július ktorý vtrhol do mojej izby ako blesk. Bol veľmivyplašený.

„Čo sa deje?" spýtal som sa spokojne.

„Je tu Ruegon a jeho družka zo zlými správami. Akýsi Vengar zaútočil na horu Fergon a keď kráľ drakov rýchlo preletel k nášmu hradu mieri k nám." Povedal zadychčane. Tieto správy ma úplne prekvapili. Nečakal som že si Vengar v takom krátkom čase trúfne na celý národ drakov.

„Bol niekto pri útoku zranený?"

„Pár drakov malo na niektorých miestach spálenú kožu." Pokračoval Július. „Je to ale divné. Draky sú predsa imúnne voči akémukoľvek ohňu." Takže sa Vengarovi podarilo prebudiť Valrogov oheň. Našťastie ako človek nemôže robiť také ničivé následky ako pravý temný drak.

„Povedz otcovi že sa všetci stretneme v trónnej sále. Zdá sa že po prvý krát za celých 20 rokov trvania nášho mladého kráľovstva máme hrozbu." Povedal som rozhodne.

„Prečo rovno hrozba?" nechápal Július „je to len jeden človek proti celému kráľovstvu."

„Nie je to obyčajný človek." Povedal som opatrne a dodal „Viac vám poviem keď bude pri nás aj otec." Július prekvapene zamrkal.

„Takže ty toho človeka znáš?" Ja som len prikývol a vyrazil som z izby.

„Kam ideš?"

„Musím sa v niečom poradiť s Ruegonom. Určite je veľmi vyplašený." Povedal som a vydal som sa smerom na strechu hradu. Keď som tam došiel už ma čakal Ruegenom.

„To ti to teda trvalo. Kde si bol?" hovoril netrpezlivo. Bolo na ňom vidieť že je veľmi vyplašený.

„Upokoj sa braček. Viem čo sa stalo. Július ma priam prepadol vo vlastnej izbe. A bol rovnako vyplašený ako ty no ale z iného dôvodu. Nechápal ako je možné že vás zranil plameň keď máte byť voči nemu imúnni."

„Ale nie proti Valrogovmu plameňu. Voči tomu imúnni nie sme." Hovoril Ruegon. Ja som na to prikývol a Ruegon pokračoval

„Čo teraz keď sa Vengarovi podarilo prebudiť Valrogov plameň?"

„Musíme zostať spolu. Spoločne sa nám podarí Vengara buď aspoň zastrašiť alebo pri veľkom šťastí úplne poraziť." Povedal som rozhodne.

„Prečo len pri veľkom šťastí?" spýtal sa Ruegon opatrne. „Veď ho teraz môžeš bez problémov poraziť." Ja som však namietol

„Ak sa prebudil Valrogov plameň určite nebude riskovať aby premrhal svoju šancu povstať. Takže ak zistí že sme stále silnejší stiahne Vengara späť k jeho novému úkrytu."

„Ale to nesmieme dovoliť. Zasa ho potom stratíme." Povedal pevne Ruegon.

„Nestratíme keď ho budeme prenasledovať až k jeho skrýši. Ak nie je dosť skrytá môžeme ho poraziť priamo tam." Vysvetľoval som opatrne.

„Tak načo ešte čakáme" povedal Ruegon a sklonil sa aby som mohol nasadnúť. Hneď som si spomenul že som poslal Júliusa s Milgusom do trónnej sály. No nič budú musieť počkať. Vedia že mojou povinnosťou je ochraňovať toto kráľovstvo a národ drakov. A tak som rýchlo nasadol.