Ríša mužov noci

1

Zrazu som sa objavila na lúke. Obzerala som sa kde to som a videla som tri maštale. Zrazu sa akoby z trávy začali vynárať ďalšie dievčatá a všetky začali utekať dole kopcom k maštali. Utekali tak, ako by im hrozilo nejaké nebezpečenstvo a tak som začala utekať tiež. Nechápala som kde to som, kde som sa tu zjavila a hlavne prečo som tu. Posledné čo si pamätám je, že som sa chystala ísť spať. Uniesol má niekto? No, ale teraz som tu a verím že sa to nejak vysvetlí a dlho tu neostanem. Keď som bola už pri maštali zastavila som sa. Dievčatá utekali dnu no ja som stále nechápala o čo tu ide a prečo utekajú niekde, kde je ešte aj diera v streche.

"Poď za mnou!"

Schmatlo ma za ruku jedno čiernovlase dievča a utekalo so mnou do tej maštale. Vyšli sme hore po chátralich schodoch a bolo tam spravených niekoľko miestností. Vtrhli sme hneď do tej prvej, ktorá bola celkom mala a už tam boli dve dievčatá. Ja som sa dala do kúta a všetky hádzali tašky ku mne. Zložila som si aj ja tašku aj keď som si ani neuvedomila že nejakú mám. Stále sa ku nám tlačili ďalšie dievčatá. Vyzeralo to akoby sa niečoho báli a ja stále nechápem. Už keď som sa chcela niečo opýtať všetci stíchli a bolo počuť len kroky na vrzgajucich schodoch. Stíchli aj tie. Zastavili na posledných schodoch a rozhliadli sa. Boli to ťažké kroky a bolo ich viac.
Všetci začali dvíhať ruky ako by sa hlásili ja som sa iba pozerala čo sa to kurnik deje a kto sú ti 3 chlapi čo stoja na schodisku.

"Chce ísť niekto s nami?"

Stále mali všetci hore ruky. Už keď som chcela dať ruku hore aj ja sa ozvalo

"Chce niekto dostať výprask?"

Všetci hneď zložili ruky s hlasným hiknutim. Ti chlapi sa len začali smiať. Nechápem ničomu. Kde som sa tu vzala? Potrebujem rýchlo odtiaľto odísť.

"Pohyb! Poďme! Hýbte sa!"

Začal kričať jeden z tých chlapov pri miestnosti v ktorej som bola.

"Kam to ideme?"

Opýtala som sa trochu hlasnejšie s nádejou že mi niekto odpovie

"Žiadne otázky a pohyb"

kriste ten je ale nepríjemný. Drglo do mňa to kučeravé čiernovlase dievča, ktoré ma ťahalo hore. Zdvihla som na ňu obočie, ale ona len pokyvala hlavou na znak, že nemôžeme rozpravat. No to som už asi aj pochopila.
Prešli sme okolo toho chlapa, zišli po schodoch do veľkej miestnosti so stoličkami a plátnom.
Sadla som si vedľa tej baby na zadné stoličky s tým, že hádam niečo viac zistím o tomto mieste.
Keď sme boli všetci usadený ti chlapi začali robiť niečo s prstami a všetky to začali opakovať. Snažila som sa ale bolo to moc zložité. Vyzeralo to ako nejaký ich pozdrav alebo čo.
Pustili nám film. Zvláštne. Obzrela som sa za seba a stal tam v celku pekný chlap. Presne môj typ. Potetovany, par piercingov, vysoký, svalnatý s čiernymi vlasmi. No hlavu mi okamžite otočil k platnú so slovami "Neobzeraj sa!" No to iste! Rozhliadla som sa po celej miestnosti a všetky dievčatá mali čierne vlasy. Vlastne aj všetci chlapi mali čierne. Tak čo tu robím ja, ktorá ma jediná blond?
Dievča vedľa mňa sa postavilo. A išlo za svoju stoličku k tomu chlapovi.

"Posaď sa!" Prikázal jej

"Potrebujem iba chvíľu nevydržím dlho sedieť" povedala a on prikyvol.

"Máš minútu" och vau aké štedré!

Znovu mi hlavu otočil k platnú a ja som sa trošku usmiala. Čo to robím! Nemám sa čo usmievať.

"Hlavne sa o neho nesnaž" povedalo mi dievča, ktoré sedelo vedľa mna. No super takže niekto si to všimol.

"Prečo?"

Zrazu som počula ako si niekto sadol vedľa mna. Bol to on! A znovu to spravil! Znovu mi hlavu otočil na plátno.

"Povedal som neobzeraj sa"

Zavrčala som. Kučeravé dievča si sadlo vedľa neho a podalo mi niečo v miske. Bolo to mrazené ovocie a tak som si teda dala. Ten pri mne začal telefonovať a ja som sem tam naňho pozrela.
Film skončil.

"Chcete ešte jednu časť alebo si pustime zajtra?"
Opýtal sa jeden chlap v predu. Podobný tomu vedľa mňa.

"Dnes prosiiim" povedali všetci.

"Nemáte začo" zobral mi ten chlap dozu z rúk. Takže nám to dal on. Okey. Už by mi naozaj niekto mohol vysvetlit o čo tu všetkým ide!

Ahojte. Tak som tu znovu. S ďalším príbehom.
S trochu iným žanrom na aký som bola zvyknutá no neni to až tak iné. No dúfam, že to bude jeden z tých príbehov, ktoré dokončím a nevymažem.
Táto časť je presne napísaná tak, ako sa mi to snívalo. Áno naozaj mam zvláštne sny, ale napadlo mi, že by z toho mohol byť dobrý príbeh. A tak som tu.
Dajte mi do komentárov vedieť či vás to aspoň trochu zaujalo a či sa oplatí písať ďalej aj keď mam už napísaných dalších 12 časti 🤭