Únosca ~ StudioMoonTV

3. časť

~•°[Únosca]°•~
.
.
.

~Pohľad Riley~

Vzbudila som sa ráno na príjemnú vôňu čaju. V tom mi ale doplo- ja som tu ale sama!

Vyletela som z postele a šla smerom odkiaľ šla tá vôňa. Doviedla ma do obývačky nášho apartmánu kde som uvidela osobu s kapucňou na hlave ako popíja čaj.

,,Samo?" Ozvala som sa neisto. V tom sa však namňa otočil modrooký, blonďavý chalan s úsmevom na tvári a odvetil: ,,Dobré ráno Riley."

Hneď som sa pousmiala a keby nemal horúci čaj v ruke bola by som mu skočila do krku. Miesto toho som si sadla k nemu a hneď sa začala vypytovať: ,,Kde si zmizol? Ako si sa dostal späť? Čo sa stalo? Prečo-" V tom ma avšak zastavil prstom na mojich ústach.

,,Veľa otázok namňa. Ostaňme zatiaľ v tom, že som prefíkaný ako líška a ušiel som im." Žmurkol čím spôsobil, že som sa jemne začervenala.

,,Spomínal si, že dnes ideme do Prahy. Mňa by ale zaujímalo, ako si zistil to všetko ohľadom mojich rodičov a všetko, čo sa týka toho?" Zmätene som sa spýtala a pozrela sa mu do očí.

,,Hm.." Bolo jediné čo odpovedal.

,,To mi nepostačí."

,,Tak fajn." Dodal a pokračoval: ,,Aj napriek tomu, že si si ma nepamätala, neprestával som na teba dávať potajomky pozor. Uisťoval som sa každý deň pri tvojom okne, či sa o teba tvoji noví rodičia starajú ako sa to od nich očakáva. Vďaka tomu som sa pri otvorenom okne dopočul o ich pláne. Mal som len dvanásť rokov, tak som s tým veľa nenarobil. Neskôr som sa odsťahoval do Česka za priateľkou a napokon sa pre teba vrátil." Dorozprával a dopil svoj čaj. Ja som však ostala sedieť na mieste s mierne zlomeným srdcom.

On má priateľku?..

.
.
.

Naložili sme naše veci do auta a vydali sa na dlhú cestu do Česka. Samozrejme Samo šoféroval. Ja som sa oproti nemu strácala vo svojich myšlienkach. Nedalo mi to, tak som sa ho spýtala: ,,Nebude jej to vadiť?"

,,Čože? Komu, čo?" Spýtal sa zmätene.

Povzdychla som si a opravila sa: ,,Mám na mysli tvoju priateľku."

,,Ahaa, ona už o tebe vie a nevadí jej to." Odvetil s úsmevom a na chvíľu venoval pohľad mne než opäť otočil hlavu späť k ceste.

Otázkou je, či jej to naozaj nevadí alebo, či to len predstiera...

.
.
.

Cesta bola nesmierne dlhá. Našťastie som ju takmer celú prespala. Možno sa mi to len zdálo, ale chvíľkami som mala pocit, akoby mal niekto položenú svoju ruku na mojej nohe. Avšak jediný somnou v aute bol Samo a on teda určite nie, ak teda má priateľku. Alebo?

,,Tak a sme tu." Povedal s úsmevom a zaparkoval auto na dvore. Pred tým než som si stihla odopnúť pás, už mi otváral dvere. Vystúpila som a očami prebehla po jeho dome. Bol to obyčajný nevýrazný poschodový dom. Človek by ani nepovedal, že tu niekto býva.

Kufor mi samozrejme nedovolil aby som si vzala, tak som mu aspoň pomohla otvoriť dvere kľúčmi, ktoré mi dal do rúk. Ledva sme došli dnu a jeho priateľka mu v tom momente skočila do krku.

,,Samko!" Zapišťala a priblížila sa, že mu dá pusu. Ja som sa na to nedokázala pozerať, tak som sa otočila a začala si vyzúvať boty. V tom som ale započula Samov hlas zamnou.

,,Budeš spať v hosťovskej izbe, ktorá je hneď vedľa nás, okay?" Vyzul sa a vzal si môj kufor opäť do rúk. Ja som len súhlasne prikývla. Neostávalo mi predsa nič iné. Keby niet jeho, tak som bezdomovec alebo horšie, hračka pre neznámeho muža. Už aj myšlienka na to mi vyvoláva husiu kožu po celom chrbte.

Došli sme do mojej novej izby, ktorá pôsobila celkom príjemne. Nachádzali sa tu obyčajné skrine, stôl, posteľ, nočný stolík, televízor, komóda a samozrejme nechýbala ani výzdoba, či poličky.

,,Tak ja ťa tu teraz nechám, aby si sa trochu udomácnila, a keď si hotová, poď do kuchyne, práve sa chystá večera." S úsmevom zvolal a odišiel z miestnosti.

Počkať to je už tak neskoro poobede? No jasne. Veď cesta trvala minimálne šesť hodín.

,,Okay. Ďakujem." Odpovedala som jednoducho ešte pred tým, než odišiel.

Nebola som si istá čo myslel pod slovom 'udomácniť sa'. Myslím, že bude najlepšie ak to využijem vyložením vecí z kufra.

.
.
.

Tak som aj spravila a akonáhle som skončila, vzala som si telefón a zišla dole do kuchyne. Cestou dole schodmi som však započula, ako sa Samo a Naďa hádajú. Ako viem jej meno? Cestou v aute telefónovali a na obrazovke sa objavilo jej meno.

Nebola som si istá, či je ten správny čas zísť dolu, no akonáhle pod mojimi nohami zaškrípali schody, hádka stíchla.

Potichu som teda zišla dolu. V kuchyni som uvidela ich dvoch ako stoja pri sebe a pozerajú sa priamo namňa.

,,U-uh, prerušila som niečo?" Spýtala som sa opatrne a prezerala si ich oboch.

Naďa sa bez jedného slova pobrala hore. To znamená, že prešla primne akoby som bola duch. Samo si na opačnej strane len povzdychol a privolal k sebe.

,,Je naštvaná, že som tu však?" Mala som silný pocit, že hádka tu nastala kvôli mne. Čo ma však prekvapilo bolo, že Samo nad tým mávol rukou a usmial sa.

To mu absolutne nevadí?

,,Nerieš to. O nič nejde." Usmial sa a pokračoval: ,,Pozri, urobil som ti niečo fajné na večeru. Taktiež som nachystal nejaké sladkosti, pretože som dostal nápad, že by sme si dnes mohli pozrieť nejaký film?"

,,Myslíš, my dvaja? Pozrieť si film?" Bola som zmätená. Má priateľku a aj napriek tomu chce pozerať film somnou? Niečo tu smrdí! Nie doslova. Viete ako to myslím predsa.

,,Samozrejme! Ale pokiaľ nechceš-" Skočila som mu do reči a tým ho prerušila: ,,Jasné, že chcem! Znie to super!"

.
.
.

Po tom, ako som sa navečerala, sadli sme si obaja na gauč. Zvláštne bolo, že Naďa sa tu ešte ani raz neobjavila. Teda objavila, avšak niekam odišla. Dokonca ani sám Samo netuší, kam šla, no nehodlala sa mu to povedať.

Samo nastavil nejaký náhodný film, avšak mám pocit, že je to horror.

,,Že to nieje horror?" Spýtala som sa vystrašene.

,,Nie neboj. Je to komédia." Sadol si kumne na gauč a oboch nás zakryl jednou dekou. Nakoľko deka nebola najväčšia, musela som k nemu byť natlačená aby nás zakryla. Urobil to schválne? Neviem..

V tom sa však vo filme objavil jumpscare a ja som takmer zletela z gauča.

,,AAH!" Poskočila som na mieste a ledva spadla z gauča. Samo bol natoľko šikovný, že ma chytil za pás a pritiahol späť. Problém bol, že ma pritiahol na seba, to znamená, že som teraz sedela priamo na ňom..

.
.
.

Pokračovanie nabudúce!
Ak sa vám príbeh páči, ocením ak mi naň dáte odozvu v podobe ⭐ alebo 💬.
Ďakujem!💕