Únosca ~ StudioMoonTV

1. časť

~•°[Únosca]°•~
.
.
.

~Pohľad Riley~

Stála som vo vchodových dverách a čakala na každého, koho som pozvala. Netrvalo dlho a desiatky ľudí začali vchádzať dnu do miestnosti. Každého som samozrejme privítala a premiestnila sa do obývačky, kde už šla párty na plné pecky.

Všade boli LED svetlá a rôzne farebné lampy na lepšiu atmosféru. Samozrejme nechýbali ani rôzne nápoje z baru a občerstvenie. Každý si užíval a tancoval.

Niektorí ľudia prichádzali neskôr na oslavu. Nakoľko ja som sa bavila s ostatnými a dostávala darčeky, netrápila som sa s privítaním nových hostí.

To som si však nevšimla osobu v čiernom, ktorá sa vkradla do miestnosti...

.
.
.

Po oslave som každého odprevadila ku vchodu a akonáhle všetci odišli, otočila som sa a šla smerom do obývačky. Väčšina svetiel bola už zhasnutá. V miestnosti žiarili len LED nápisy na stenách, či svetlá z baru. Neviem, či sa mi to len zdalo, ale uvidela som pohyb v rohu miestnosti. Mala som toho trochu vypité, takže v momente, keď som sa tam opäť pozrela a nič tam nebolo, usúdila som, že to bol pravdepodobne ten alkohol.

V rýchlosti som poupratala zopár vecí aby upratovačky toho nemali tak veľa, a následne som unavene dokĺzla do svojej izby. Samozrejme som pred tým ešte vliezla do sprchy a nechala teplé kvapky vody stekať po mojom nahom tele. Zatvorila som oči a začala si umývať vlasy. Odrazu som však začula vŕzganie. Obzrela som sa a uvidela som ako sa dvere zatvárali.

Meh. Pravdepodobne len prievan.

Akonáhle som v sprche skončila, obliekla som sa do pyžama a vliezla do svojej milovanej postele. Mala som však v sebe zvláštny pocit.

Mám pocit, akoby ma niekto sledoval...

.
.
.

Už ležím v posteli hodinu, no nedokážem zaspať. Som až príliž paranoidná po dnešku a som si takmer istá, že sa niečo čoskoro stane.

Po pár minútach som zatvárala oči, keď v tom som počula zvuk z konca mojej postele. Veľa toho som však nestihla zaregistrovať, pretože cez moju hlavu bolo prehodené vrece a následne som videla už iba tmu...

~O niekoľko hodín neskôr...~

Prebudila som sa na neznámom mieste. Nebola som však v žiadnej opustenej budove priviazaná o stoličku, ale ležala som na manželskej posteli. Chvílu mi trvalo kým som všetko čo sa práve stalo do seba vstrebala. Začala som sa pomaly obzerať so snahou zistiť, kde to vlastne som. Moje oči smerovali do pravej strany miestnosti. Vyzerá to tu čisto. Majiteľ sa o to tu musí starať. Avšak skrinky a poličky boli prázdne. Obzerala som sa ďalej a zbadala som dvere na balkón. Záclony boli mierne zatiahnuté, čo mi umožňovalo vidieť na dvere, avšak už nie na vonkajší priestor.