Únosca ~ StudioMoonTV

10. časť

~•°[Únosca]°•~
.
.
.

~Pohľad Riley~

Neboj sa Riley.. Otoč to!
S trasúcimi rukami som obe testy otočila naraz a k môjmu prekvapeniu boli obe pozitívne!

Chytila som sa za hlavu hľadiac na jeden z testov v zúfalstve. Čo teraz?

Snažila som sa situáciu mierne rozdýchať a hneď, čo sa mi to podarilo, vydala som sa za Samkom akoby sa nič nestalo.

.
.
.

~Pohľad Samuela~

Ubehla už hodina a s Riley sme pritúlený k sebe pod dekou a pozeráme na film.

Avšak mám pocit, že musím na toaletu.

,,Hneď sa vrátim." Zvolal som a zdvihol som sa.

Ako-tak som vykonal v kúpeľni, čo som potreboval, došliel toaletný papier. Chcel som zobrať rolku a vyhodiť, avšak v koši som zbadal niečo ružové a plastové.

Čo to? Riley predsa makeup nenosí.

Aj napriek tomu, že to znie nechutne, strčil som ruku do koša a popadol obe dve predmety.

Otočil som si ich k sebe, no v tom momente mi srdce takmer vyskočilo z miesta.

Riley je tehotná?!

.
.
.

,,Riley!" Vrátil som sa do obývačky, popadol ovládač od telky, zastavil film a pozrel sa jej do očí.

,,Čo sa deje Samko?" Predstierala, že o ničom nevie.

,,Ja budem tatkom a ty mi o tom ani nepovieš?" Nahodil som smutné psie očká. Moja reakcia ju však zaskočila. Očividne očakávala niečo horšie.

,,T-ty sa nehneváš?" Povedala s roztraseným hlasom. Vstala a prikráčala si to kumne.

Pozrel som sa jej do očí a svoju dlaň položil na jej ružové líce. ,,Samozrejme že nie! Ani nevieš aký som šťastný!"

Riley potom už neprehovorila len sa mi vrhla okolo krku a rozplakala sa.

,,Snáď si si nemyslela, že by som ťa poslal na potrat?"

,,Ehm no.. Bála som sa, že by si sa naštval a vyhodil ma.." koniec vety povedala potichu, tak som ju takmer nepočul.

,,Ale Riley. Si moje všetko. Milujem ťa takú aká si. Si dokonalá ako zvonka, tak i zvnútra. Tvoje oči, vlasy, pery a postava, jednoducho čistá dokonalosť! Viem, že som nad tým rozmýšľal ešte skoro, no predstavoval som si ako si založíme vlastnú rodinu jedného dňa. A präve sa dozviem, že budem otcom? Veď je to najlepší deň v mojom živote!" Na kraji som už mal slzy šťastia pričom som si ju pritiahol a spojil som naše pery.

.
.
.

~O 2 roky neskôr~

.
.
.

,,Willy noták! S jedlom sa nezahráva!" Nervózne som zvolal na synčeka.

,,Neznervozňuj sa Samko. Willy je ešte malý." Manželka mi dala pusu na líce a začala Willyho krmiť akoby lyžička bola lietadlom.

,,Ako to robíš pani Miščíková?"

,,Samko, vravela som aby si ma tak nevolal. Preferujem tvoje prezívky ako: zlato, chrobáčik, láska a zlatíčko."

Svoje ruky som položil na jej boky a pritiahol si ju k sebe. ,,Ale keď ja som tak rád, že si sa stala mojou manželkou. Ty a Willy ste všetko čo som si v živote prial a nepopísateľne vás oboch milujem."

,,Aj my teba pán Miščík." Zaškerila sa víťazne a pobozkala ma.

.
.
.

THE END

Ďakujem, že ste si tento príbeh dočítali až do konca!💕
Budem len rada, ak mi do komentára zanecháte správu o vašich pocitoch a myšlienkách.😊
Každá vaša odozva mi pomáha sa zlepšovať a dodáva mi motiváciu vám tieto knihy aj naďalej písať.
Ahojte!👋