Únosca ~ StudioMoonTV

4. časť

~•°[Únosca]°•~
.
.
.

Pohľad Samuela

K môjmu nešťastiu moje reflexy zareagovali rýchlejšie, než to môj mozog dokázal spracovať. Teraz jediné čo dokážem zaregistrovať je, že sedí priamo namne. Očividne je rovnako zaskočená ako ja.

,,P-prepáč." Povedala nesmelo a chystala sa zomňa zliezť.

Mne sa to však nepáčilo. Bol to príjemný pocit, bola tak blízko. Nemôžem ju však do ničoho nútiť ak nechce.

,,Nič sa nestalo." Odvetil som s úsmevom avšak všimol som si ten veľký priestor medzi nami. Sadla si až príliž ďaleko a deka ju ledva zakrývala.

Oh do čerta!

V priebehu sekundy som ju vzal a pritiahol ju späť namňa. Nedokázal som udržať smiech akonáhle som sa jej pozrel do očí. Nevypadnú jej z miesta, že nie?

,,Čo to robíš?"

,,Uisťujem sa, aby z teba deka nespadla." Vzal som si ju jemne za boky a pritiahol si ju k sebe tak, že tentokrát sa s uvoľnením oprela o moju hruď.

Opätovne som nás oboch zakryl a naďalej sme teda pozerali film.

.
.
.

Počas filmu som však cítil, že niečo nieje v poriadku. Ako je možné, že takmer vôbedz na Naďu nemyslím?

Žeby som strácal city? Po toľkých rokoch?

Očividne to Riley zacítila, pretože sa mi otočila čelom a pozrela sa mi priamo do očí.

,,Si v poriadku?"

Pohľad Riley

,,Hej som." Odpovede som sa dočkala rýchlejšie, než som to očakávala.

,,Dýchaš moc rýchlo Samo." Bez váhania som položila svoju hlaň na jeho hruď a rukou som ucítila jeho srdce, ktoré čoskoro z miesta vystrelí.

Chcela som prehovoriť avšak Samo si moju ruku vzal a dal mi naň pusu. Celá som sa v tom momente začervenala a premiestnila môj pohľad do jeho oceánovo modrých očí.

Som príliž zmätená. Čo sa to deje?

,,Kým som s tebou, som v poriadku." Pozrel sa mi do mojich očí a odrazu som ucítila jeho ruky ako sa obmotali okolo môjho pása.

O čo sa ten chalan chystá?

,,Samo čo to robíš?" Bola som naozaj zmätená až do miery, že zvuky z televízora sa v pozadí úplne stratili. Pri pohľade do jeho očí sa premňa okolitý svet vytratil ako kvapka vody v pôde.

Odrazu sa však priblížil a dal mi jemnú pusu priamo na pery..

Pohľad Samuela

Bez rozmýšľania som podľahol svojmu vnútornému hlasu a urobil som to.

Pri pohľade na jej pery som jej ledva vedel odolať. Poznám ju najdlhšie v mojom živote a nebol by som prekvapený, keby som zistil, že ju milujem. Tým si avšak ašte niesom istý.

Jej pery boli mäkkšie a lepšie než Nadiné. Niesli sebou úžasnú sladkastú chuť jahôd, ktorú som ešte nikdy predtým necítil.

Pusa však trvala len krátko..

,,Prečo?" Bolo jediné, čo na to odpovedala.

,,J-ja neviem-" Povzdychol som si, pretože som si uvedomil problémy, ktoré prídu, ak to Naďa zistí. Veď som ju práve podviedol!

,,Nedokázal som odolať.." Pozrel som sa jej opäť do očí a jemne jej pohladil líce mojou rukou.

,,Samo nie. Máš priateľku." V tom momente zomňa zliezla a dodala: ,,Berme to ako obyčajný úlet a zabudnime na to."

,,Ale veď ja-" Nedovolila mi to dopovedať a skočila mi do rečí so slovami: ,,Nie. Neprišla som sem aby som vám doničila vzťah. Máš zdravý vzťah a nehodlám sa stať vašou prekážkou." Otočila sa chrbtom kumne a vydala sa hore do svojej izby.

Ja na druhej strane som nemal najmenšie tušenie, čo mám robiť. Mám zmiešané pocity a neviem ktorým smerom sa vydať aby som neurobil chybu.

,,Nie Riley stoj!" Vyskočil som na nohy a dobehol k jej izbe. Dvere boli zamknuté, tak som nemal na výber nič iné len zaklopať.

,,Riley prosím otvor."

,,Nechaj ma na chvíľu osamote."

Povzdychol som si a vydal som sa na dolné poschodie. V tom sa však vrátila domov Naďa.

,,Ahoj zlato, kde si bola?" Spýtal som sa s úsmevom.

,,Nic ti do toho není Same. Ty jezdíš den co den kdo ví kam a neříkáš mi o tom nic." Odvetila naštvane medzitým čo sa vyzúvala.

,,Mám pocit, že už omňa nemáš záujem Naďu." Pristúpil som k nej bližšie.

,,A co když ne?" Odvetila chladne a pozrela sa mi do očí pričom si na hrudi skrížila ruky.

,,Už to není to co bylo Same. Už jsme oba dospělí lidé a změnili jsme se. Možná nemáš to co já chci nebo hledám v klukovi." Jej odpoveď ma viac než len šokovala. Zlomila mi tým srdce nakoľko som ju ešte stále miloval.

Odrazu mi začali stekať slzy po tvári.

,,J-jak myslíš." Pobral som sa na náš balkón, keďže Naďa šla do spálne.

Potrebujem byť chvíľu sám.

.
.
.

Netrvalo však dlho a zamnou som započul jemné kroky. Obzrel som sa a uvidel som primne stáť Riley.

,,Počula som čo sa stalo. Mrzí ma to.." Pristúpila kumne bližšie a privinula ma do hrejivého objatia. Je to presne to, čo som práve najviac potreboval.

Zaboril som si hlavu do jej krku a pevne ju objal späť.

,,Je koniec.."

.
.
.

Pokračovanie nabudúce!
Ak sa vám príbeh páči, ocením ak mi naň dáte odozvu v podobe ⭐ alebo 💬.
Ďakujem!💕