Prečo práve ja? |HP FF|

4.Plno nečakaných udalostí

Nikto sa ani nenazdal a blížil sa koniec októbra a s ním aj prichádzal Halloween. Každý jeden študent sa tešil na túto oslavu kde bude veľa jedla a zábavy. A učitelia pred týmto obdobím tiež neotálali. Hájnik Hagrid s profesorkou Sproutovou pestovali tekvice na vyrezávanie, profesor Kettleburn zas pripravoval rôzne tvory pre starších žiakov. Flitwick a McGonagalová začarovávali ozdoby aby svietili alebo sa premieňali na netopiere. Jednoducho všade bolo rušno.

Studený vánok som zacítila znenazdajky vo vydýchanej izbe.
"Niekto musel otvoriť okno"
Rýchlo som sa posadila a vyliezla v pyžame z postele. A čo nevidím, dvaja chlapci sedia na zemi pri nejakých papieroch a tretí stojí pri okne.
"Do-ré ránko" zívol na mňa Fred od okna.
"Bré bré" ospato odpovedali aj George a Lee.
"No hej dobré, čo ste nespali celú noc alebo čo vám je?"
"Plánovali sme celý týždeň, nemohli sme viac čakať a preto už pomaly realizujeme náš plán." George mi vysvetlil.
Hlavou som si ich premeriavala, pokrútila som ňou a podišla k plánom pohádzaných po podlahe. Sadla som si na zem a zobrala do ruky jeden pergamen s nákresom chodby k Filchovej pracovni.
"A toto vám je načo?"
"To jedna z najdôležitejších častí nášho plánu, potrebujeme sa dostať práve tu," povedal Lee a prstom poklepkal po školníkovej pracovni.
"Určite chceš vedieť prečo? Hneď ti odpoviem, síce priznávam docela dosť sme 'neškodností robili' " povedal George a ukázal prstami úvodzovky.
"Ale toto bolo moc, naše vlastné vylepšené hnojové bomby ktoré strieľaly farbu na danú osobu ktorá to schytá nám brať nemal." ospatý Fred sa ozval od okna do ktorého neustále civel.
"Dva mesiace, DVA chápeš? Celé prázdniny sme si to šetrili do školy a takto nám ich skonšfikoval, za to samozrejme už onedlho zaplatí." Celý nahnevaný hovoril George.
"A nebodaj ty Jordan si im teraz pomáhal ich vylepšiť a testovať, ak správne hádam." povedala som, lebo som vedela že niečo stvárali keď som tu nebola.
Lee mi súhlasne prikývol.

Po dlhej tichej chvíli sa ozval Fred ktorý kráčal smerom k nám, "ideš s nami do toho dúfam? Lebo netvár sa že si neviniatko, viem o tebe svoje." A uškrnul sa, zase tým blbým úsmevom. Mala som sto chutí mu praštiť jednu. Ale ovládla som sa.
"Hej, ale maximálne ako návnada viac nie."
"Výborne, výborne toto sa mi páči, za dve hodiny by sme aj mohli ísť na to. Čo poviete?" Povedal plánami zažratý Lee.
"Áno" odvetili sme naraz všetcia.

A tak sme šli. Nikto by nečakal že skupinka prvákov si to mašíruje rovno k Filchovi do kabinetu, a už vôbec nie v takejto zostave: traja 'lajdáci' a jedna žiačka ktorá je aspoň lepšia o čosi ako oni ale tiež to nie je žiaden zázrak.
Každý si užíval piatkové voľno, či už vonku alebo vnútri. No my sme sa trmácali po chodbách aj s našou 'misiou'.

Znenazdajky sa Lee ozval šeptom : Takže teraz sa rozdelíme, podľa plánu. Ja, Fred a George ideme prichystať veci na odlákanie pozornosti. No a ty, Brooková, ty pekne ideš nalákať Filcha na vrchnú chodbu, kde dúfam budeme pripravený."
"Za takých 15 minút za ním choď, keď začuješ signál," pripomenul mi George a odišiel spolu zo zvyškom na vrchnú chodbu.

A ja som teda čakala, schovaná za potrétom v skrytej skratke, ktorú sme objavili len nedávno, keď sme sa zase stratili pri hľadaní učební. Toto nám fakt nejde. Hodinky som neustále kontrolovala, skoro som si ruku vykrútila. "Prešlo 20 minút a furt nič, mali mi predsa dať signál, hádam ich nechytili."pomyslela som si.
A ako som sa morila týmito myšlienkami, tak som počula hvízdnutie-môj signál.
"Hm teraz sa predveď Cora, ty hérečka."
Vybehla som zo skrýše, tak rýchlo akoby to vyzeralo že idem s chodby nadomnou. Dobehla som pred kabinet. Pokladala som ruku na dvere že idem zaklopať, ale Filch mi skoro rozrazil nos.
"Prepáčte, nerada ruším, ale na vrchnej chodbe, pri učebni čarovania niekto odpálil zase hnojovú bombu a nielen to stále tam niečo rachotí, išli by ste sa na to pozrieť?"
"Zase ? U merlina ja im dám, keď ich chytím." A pádloval na vrchnú chodbu.