Prečo práve ja? |HP FF|

6. Hviezdy a Tma

Taká klasika, zas a znova sme zaspali na vyučovanie, nočné vyučovanie podotkýňam. Za chvíľu sme mali mať astronómiu, no ibaže sme ešte ani nestáli pri učebni. Pretože moji 'úžasný' kamaráti si vylihávali na posteliach.
"Takže vás musím zobudiť, hm ale ako?" premýšľala som nahlas. Prechádzala som sa po internáte, keď mi to napadlo.
"Júj, za toto ma budú nenávidieť."Zaškerila som sa sama pre seba. Vedela som že George mal pod posteľou schovanú plechovku ružovej farby, ktorá im ostala ešte so žartu na Filcha. "Budete vyzerať tak ako on," nemohla som si pomôcť a zasmiala som sa. Nimi ani len nehnulo, spali ako zarezaný.
Farbu som rozliala do troch misiek, každú pomaly a potichu položila na ich hlavu. Ani nechcite vedieť koľko to dalo práce, hlavne keď sa furt otáčali a ošívali zo spánku.
No keď už bolo všetko hotové tak som zobrala svôj prútik a použila kúzlo na zosilnenie svojho hlasu. "Sonurus," šepla som, potom som zvreskla "AAA". Vravím vám, mali ste ich vidieť, zmetený, doľakaný, rozospatý a ešte k tomu všetkému celý ružový.
"Čo sa de- Aaa!" skríkol prvý Lee, po ňom Fred "U merlinaAAA!" A s nimi aj George.
"Ale čo ste taký potentovaný, hádam som vás nenaľakala." Samoľúbo som sa smiala, vážne vyzerali hrozne ružovo.
"Stačilo nás len zobudiť, normálne," povedal Fred.
"Ja viem, ale vy by ste urobili to isté,"
"Ale keď-"
"Máš pravdu Cora," riekol George a odbil tým Freda.
"Ako vždy," ozvala som sa.
"A načo si nás budila? Veď je vonku ešte tma jako vo vreci!" Zakričal Lee s kúpeľne, kde sa umýval s ružovej farby.
"Och môj Jordan milý, máme Astronómiu i keď musím uznať, že je obrovská škoda že som to neurobila skôr." Fred sa zamračil pri tom ako som nazvala Leeho.
"Weasley, Weasley, mojko moj, hádam mu len nezávidíš?" rozjarene som riekla Fredovým smerom.
"Niee, šibe ti?"
"Kamoško je zaľúbený!" Vykríkol George spozamňa.
"To určite,"
"Tak to dokáž," posmelil ho Lee.
"Ako?"
"Nezačervenaj sa," riekla som.
"Eh-čo?" Nestihol dopovedať, objala som ho. Ani trochu farby sa neobjavilo na tej jeho vyžgereneh tvári, priam zbledol, vyzeral sťa sneh. Tak asi fakt len srandoval. Škoda, chcela som si z neho uťahovať.
"Objímať sa bezomňa? No vy ste lakomci!" Povedal George a vrhol sa k nám.
"A na mňa ste zabudli!" Veselo zakričal aji Lee a skočil k nám tak že sme sa zgúľali na zem.
Odkotúľala som sa odnich, "Mohli by sme už ísť?"
"Isteže chytráčka," ozval sa Jordan.

Tak sme šli, vďaka mape sme našli cestu ihneď. Síce toto nebola naša prvá hodina, aj tak sme tu skoro nikdy nedokázali trafiť. Prešli sme poza pár tapisérii, cez niekoľko chodieb a schodov a boli sme na mieste. Teda skôr pod ním, stáli sme u točitého kamenného schodiska.

Začali sme sa driapať hore.
Keď sme boli asi v polovici schodov počuli sme z dola aj ďaľších žiakov idúcich hore schodiska.

"Mali by sme zatvoriť mapu,"povedala som akurát keď sme si sadali k teleskopom vo veži.
"Isteže, chytráčka," ozval sa George.
"A jako asi, pán vymletý mozog?"
"Neviem- aha pozri!" Ukázal na papier.

Čo sa vám vtedy podarilo, keď ste ukradli toto majestátne dielo?

"A ja viem?" Ozval sa Fred spovedľa mňa.
"Tak niečo to bolo nie?" Netrpezlivo povedal Lee.
"Vtip? Sranda? Zábavka?"
Hádali sme spoločne, žiaci prichádzali do triedy a nás si nevšímali. "Určite si myslia že tu dáke darebáctvo vymýšľame." Pomyslela som si. "Počkať? Mám to!" "Mám to!" Zvolala som druhý raz ale už nahlas.
"Hovor!" Povedali chalani naraz.
"Darebáctvo sa podarilo!" Poťukala som prútikom po mape, zavrela sa.
"Šikovná si chytráčka," drgol do mňa lakťom Fred.
"Ako vždy," potichu som odvetila lebo už prichádzala do triedy Sinistrová.
Sinistrová Aurora je naša učka na Astronómiu, docela v pohode, vie naučiť ale strašne, ako to nazvať - éka. Takzvane medzi vetami robí také to dlhé éé é , akoby bola zaseknutý gramofón. Ale inak ju mám rada, ku podivu aj ona nás ako jediná vie zniesť naše vtipy, priam ich má rada. Takže máme istotu že nebudeme s ňou po škole.