Čas. Čas beží a koniec
sa zdá bližšie než včera.
Stále sa ohliadaš a pýtaš,
kde ti utiekla destská éra?
Mala si vo všetkom poriadok,
poznala naspamäť pravidlá sveta,
nikdy si neverila, že aj v živote
sa uplatní termodynamická druhá veta.
Čo s toľkou voľnosťou?
Nikto ti nezväzuje krídla.
Vyber si: v pondelok vzlietnuť
až k slnku, či ísť do Lidla?
Staré zvyky ťa pútajú na mieste,
no nové vytvárať nie je potreba,
skús vyletieť, veď aj tie vrabce to vedia,
ukradni si svoje modré z neba.
Už to vidíš? Cítiš zmenu?
Čo si poznala, je teraz tiaž?
Si ochotná darovať to,
čo chráni kráľovská stráž?
Domov sa zdá byť ďaleko,
lietaš až príliš blízko hviezd,
výška ti zatemnila úsudok,
ten dar je priťažké ďalej niesť.
Čo by na tom malo byť zlé?
Veď dialo sa to i v dávnej histórii.
Je načase absolvovať prax,
po prednáškach a teórii.
Derivácia konštanty je nula
a pyknometer musí byť suchý.
Nájdi polyténne chromozómy
v slinných žľazách drozofily – muchy.
Tvoj veľký deň je takmer tu,
natiahni ruku, dotkni sa slnka,
spúšťa sa transkripcia Hsp génov,
tak na popálenie reaguje bunka.
V experimente si našla chybu,
systematickú, pozorovateľa aj metódy,
aspoň si zapamätáš, že podľa nervus
skloňujeme aj ženský rod v prípade katódy.
Neľutuj to!
Vulnera sanantur.
Carpe diem! Ad Valentino
diem é Jamie oris audiuntur.
Už nemysli na to, čo mohlo byť,
zabudni na omyly, prevetraj si hlavu,
oko sploštené pozoruje blízky bod,
novú šancu ako vírus malú.
A keď sa mŕtvy muž znovu ozve,
hraj, že signál nedosiahol na receptory,
veď už dnes ti inventarizácia
postaví do cesty jednorožce,
tie vytúžené tvory.
