Vravíš:
Neverím, že tvoja dlaň patrí do mojej dlane
Neverím, že tvoje slová neslúžia na oklamanie
Ale ty nie si divák, toto nie je divadlo
Tvoje telo mi celú dušu ovládlo
Si zem a ja som mesiac
Večne budem obiehať okolo teba
A nevyberiem si žiadnu inú
Lebo na ostatných hľadieť netreba
Ty budeš ma priťahovať, aj keď oni sa pominú
Si astronaut a ja som mesiac
Kde dotkneš sa ma, zostanú stopy
Tvrdíš, že nemôžeme byť spolu navždy
Raz sa vrátiš a do tej doby
Len tebe budem svietiť večer každý
Ochotne budem počúvať tvoje malé lži
Prečo nemôžeš byť so mnou v jednej miestnosti
Lebo viem, že za dávkou nesmelej drzosti
Skrývaš motýlika, ktorý ti len pri mne
V bruchu zakrúži
