Uprostred ulice, osamotená,
všetci sa vzďaľujú,
utekajú do úzadia,
cítiš sa stratená.
Dala si im šancu.
Skúsila si to.
Snažila si sa.
Dúfala si v záchrancu.
Nechala si ich presvietiť tmu.
Zanechať stopy na každom kúsku
tvojho dovtedy neprístupného sveta.
Veľkoryso si ich pustila dnu.
Dostali sa ku všetkému,
čo patrilo výlučne tebe.
Priblížili sa k zvieraťu
pod maskou tak krotkému.
Nežiadala si extra odmeny.
Noví ľudia, rovnaké problémy.
Pri prvej možnosti ťa vymenili.
Priveľa si si sľubovala od zmeny.
Ten istý koniec sa opakuje stále.
Aj tak neprestajne vstupuješ do rovnakej rieky.
Natiahneš ruku do ohňa
a čakáš, že nezhoríš vo finále.
Keď oblohu prekryje búrkový mrak,
a dážď zmyje slzy z tváre,
musíš konať rýchlo,
zakryť to, čo zostalo
zo srdca – nepoužiteľný vrak.
