Raz počas tmavej noci hviezdy padali
Stáli sme pod nimi, dlaň v dlani
Šepkajúc sľuby o láske a jej večnosti
Snívajúc o spoločnej budúcnosti
Búrka, nad mojím životom prevzala si vládu
Zmenila si ho celý od základu
Potom nechala si ma bojovať samého
Uprostred trosiek zo sveta známeho
Na krátky moment, rýchlo prekĺzol nám cez ruky
Mali sme všetko, teraz ovládli to pavúky
V tichosti vystavali hrady z pavučiny
Na mieste, ktoré zachytilo náš pád aj výšiny
Tvoj úsmev, biele lupene ruží
Môj žiaľ, čierny smútok sa ma drží
Prečo zavolal ťa hore do jeho sídla?
Prečo tak skoro daroval ti krídla?
Prešli mesiace, stále počujem tvoje slová
Všade sprevádza ma tvoja vôňa mentolová
Ty po mojom boku – už len spomienka živá
Bláznivo nákazlivá i bolestivá
Svoj sľub dodržím do posledného výdychu
Kým nestretneme sa v nebeskom prepychu
Za hrob siaha láska labutia
Žiadne zbohom, len do nezabudnutia
