Mafia!AU [Dark romance]
Južná Kórea konečne po dlhých rokoch dosiahla vytúžený cieľ. Patrí medzi prvé štáty, ktoré zaviedli rovnosť obyvateľstva a voľnosť sexuálnej orientácie. Nielen hetero ľudia majú určité vízie a výhody, ktoré z nich robili nieč...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ako ľudia mohli od niekoho očakávať, že bude silný a nenechá sa rozhodiť hocijakou nepríjemnou situáciou, keď hlboko vo svojich kostiach pociťoval chladný smútok? Bolo snáď ľahké zabudnúť na všetky podnety, ktoré zabezpečovali tento úbohý život? Dalo sa vôbec vyslobodiť spod ostrých pazúrov temného nešťastia? Takého ničotného, aké zaživa zabáralo svoje tvrdé stopy do ľudského myslenia a potom tam predlhé mesiace vyčkávalo na správny moment ovládnutia moci? Existoval niekto na tomto skazenom svete, kto nedal prednosť špinavým hrám a radšej si zvolil mierumilovnejšiu cestu v podobe tichého utrpenia vlastných nesplnených snov?
Taehyung bol tak unavený z rečí ostatných ľudí v jeho okolí, že mal chuť tejto nechutnej spoločnosti ukázať obsah svojich vnútorností. Nielen čo sa týkalo žalúdka. Bol zlomený nespravodlivosťou svojho života, ktorý ani nebol jeho, nič mu totiž nepatrilo a nemal v rukách čo vlastniť. Lenže ani tak nikomu nedal zámienku ľutovať jeho posratý osud. Na to mal v sebe až príliš veľa hrdosti, ktorá mu zakaždým pyšne nadvihovala bradu a vracala sebavedomie.
Ani nepočkal pokým zastavilo auto pred veľkým, luxusným sídlom, než nazlostene otvoril dvere a ponáhľal sa k dverám. Tie takmer bezhlavo rozkopol a podvedome započul jemné prasknutie drahých pánt. V tejto chvíli mu na tom absolútne nezáležalo a všetku svoju pozornosť sústredil na jediný bod. Náhlivými krokmi smeroval do konkrétnej miestnosti, ktorú tak dokonalo poznal, a predsa mu bola úplne neznáma. Vonkoncom sa už nespoznával a ničomu nerozumel. Pravdepodobne si darmo myslel, že ak sem nepozvane nakráča, jeho duševný nepokoj sa okamžite vytratí a zmizne do zabudnutia.
„Taehyung?" Hoseok bol prvý, kto zaregistroval jeho prítomnosť. Na jeho tvári sa na krátky moment usadil zaskočený výraz, pretože bolo viac ako očividné, že nikomu ani len na um nezišlo, že by sa tu v takejto hodine mohol objaviť a prísť za nimi. Jeho reakcia zaujala pozornosť aj ostatných prítomných, ktorí sa okamžite otočili jeho smerom a sledovali, ako kráčal za nimi. „Čo tu robíš?" položil mu otázku a postavil sa na nohy, aby mu vyšiel v ústrety.
Taehyung ho však ihneď zastavil zdvihnutou rukou a s nečitateľným výrazom na tvári. V tomto okamihu nechcel zbytočne strácať čas, a tak si nemohol dovoliť dlhšie zostávať v ich prítomnosti. „Kde je Jungkook?" priamo sa spýtal a jeho tón hlasu odrážal skutočnosť, že sa muselo udiať niečo veľmi vážne. Jeho pohľad bol naplnený ľadovým chladom a tie mrazivé iskry v jeho očiach tomu nasvedčovali.
„Stalo sa niečo, Taehyung?" nechápal Hoseok a na jeho čele sa objavili vrásky nedorozumenia. Najprv bol prekvapený, že sa tu bez ohlásenia mladší ocitol a ešte väčšie šokovanie nastalo, keď Taehyunga nasledoval len jeho jediný ochranca. Niečo nebolo v poriadku.
„Musím vidieť Jungkooka, naozaj ho potrebujem," v rýchlosti odvetil Taehyung a pohľadom sa snažil donútiť Hoseoka, aby sa ho nepýtal žiadne zbytočne otázky. Svetlo miestnosti bližšie odhalilo Taehyungovu skrytú zlosť za elegantnou stenou, ktorá kontrolovala jeho búrlivé emócie. „Povedzte mi, kde je," intenzívnejšie sa dožadoval, pretože už nemal v sebe žiadnu ďalšiu trpezlivosť dlhšie čakať.
