Mafia!AU [Dark romance]
Južná Kórea konečne po dlhých rokoch dosiahla vytúžený cieľ. Patrí medzi prvé štáty, ktoré zaviedli rovnosť obyvateľstva a voľnosť sexuálnej orientácie. Nielen hetero ľudia majú určité vízie a výhody, ktoré z nich robili nieč...
✨Táto kapitola nijako nenadväzuje na dej ZP. Čo vlastne znamená, že sa tu nenachádzajú také spoilery, ktoré by výrazne ovplyvnili knihu. Táto scéna mi len tak napadla a nemohla som to dostať zo svojej hlavy.✨
Nehanbite sa vyjadriť svoje názory, trpezlivo budem čakať💜
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Na tomto svete nebolo žiadne miesto pre slabých a ľahko prispôsobivých. Všetko predstavovalo len akúsi ilúziu, výplod falošných predstáv. Na povrchu vyzeralo všetko v poriadku, akoby všetko malo svoj poriadok a zmysel, ale pod týmto povrchom sa skrývala prázdnota a klam. Každý človek na tejto zemi bol súčasťou veľkého systému, ktorý diktoval, ako bolo prirodzené sa správať, čo si myslieť a aké pravidlá dodržiavať.
Ľudia, hlúpe bábky hrajúce svoje role na pódiu klamstiev, boli zahltení morálnymi normami, ktoré ich zväzovali oceľovými okovami ich vlastných chorých túžob. Morálka, ktorá bola ľuďom vnucovaná od ich útleho detstva, sa ukázala ako nástroj manipulácie, držiac ich pod kontrolou. Každý jedinec bol len obyčajnou figúrkou na šachovnici, kde mocní rozhodovali o osudoch ostatných bez toho, aby tí bezvýznamní mali skutočný vplyv na priebeh hry.
Každý deň byť zasypávaný normami a takzvanými hodnotami, ktoré boli niečo viac ako len spoločenské konvencie – mreže, obmedzujúce slobodu a utláčajúce autentickosť. Ľudia si dobrovoľne vybrali spútať svoju existenciu ich vlastným strachom a neochotou postaviť sa proti prúdu. Všetko navôkol sa podobalo podvodnej komédii, kde sa všetci predvádzali a maskovali, v snahe uniknúť pred samými sebou. Neuvedomovali si, že tento klamný systém rád potláčal a zosmiešňoval jedinečnosť a originalitu. Ale bolo to výhodné. Čím viac sa ľudia pokúšali zapadnúť do tohto mechanického režimu, tým viac za vzďaľovali od toho, kým naozaj boli.
Spoločnosť stala na slabých základoch, bola natiahnutá medzi povrchnými pôžitkami a hlbokým vnútorným chaosom. Ľudia si zvykli žiť v neustálom strachu z odhalenia pravdy, ktorá ich mohla oslobodiť. Možno bolo na tom niečo pravdivé – skutočná sloboda bola nedosiahnuteľná, pretože sme sa navzájom donútili si zvyknúť na vlastné putá. Dokonca to niektorí považovali dôležité pre ich existenciu.
Pre Jungkooka to znamenal paradox. V snahe o pohodlie a bezpečnosť ľudia obetovali svoju vnútornú slobodu a pocit po živote. Každý z nás mal svoju cenu, ktorú platil za to, aby spĺňal priemerné štandardy tejto falošnej spoločnosti. A tak ostatní žili ďalej, prežívali v tejto tragickej ilúzii, kde sa báli prekročiť hranicu medzi svojou vlastnou autenticitou a svetom, ktorý ich neustále tlačil k tomu, aby sa prispôsobovali. Boli prinútení prispôsobiť sa, aby sa vyhli riziku byť obeťou systému, v ktorom nebolo miesto pre tých, ktorí chceli byť skutočne odlišní.
