Fake Boyfriend

1 Question

Piatok. Ďalší piatok v poradí, kedy s dievčatami ideme do klubu. Dnešok nebol pre mňa dobrým dňom, lebo som dostala jednu nie dobrú pozvánku a potrebujem to zo seba dostať von. Jedna moja už bývalá kamarátka ma pozvala na jej svadbu. Fajn dobre, teším sa, že sa konečne budem môcť ísť zabaviť na svadbu, ale nechcem tam ísť sama. Prestala sa so mnou baviť kvôli jej priateľovi, s ktorým sa berie a mne stále vyčíta a vysmieva sa mi, že nikoho nemám, takže jej chcem ukázať pravý opak. 

Práve sme u kamarátky Paige na byte a chystáme aj s mojimi ďalšími dvoma kamarátkami Mayou a Idou. Obliekame sa a pritom popíjame. Ide nám to rýchlejšie ako si myslíme. Začali sme pred pol hodinou a už sme stiahli dve fľaše Ginu. Nemôžem ho už ani cítiť, ale nezhodli sme sa na inej možnosti. Takže pijeme čo je. Obliekla som si na seba čierne širšie nohavice a navrch čierny top s oranžovým motívom listov. K tomu biele tenisky a kabelku s potrebnými vecami. 

Keď sme boli už celé vysmiate a pripravené, rozhodli sme sa, že je čas ísť do klubu. Zavolali sme si taxík a ten nás odviezol rovno pred klub. Vošli sme dnu a pri vchode nám dali pásky. Dnu bolo plno ľudí a hudba naplno vrela. Hneď sme sa primiešali do davu a začali sme tancovať. Po celý čas sme boli len na parkete a pri bare. V hlave som už necítila všetko v poriadku a vedela som, že o chvíľu bude zle, no neriešila som to. Užívala som si to ďalej. Tancovali sme v kruhu v tmavšej časti, keď som zacítila ako sa okolo môjho pásu obkrútili svalnaté ruky. Neodstrčila som ho, ale pokračovala som v tancovaní. Chytil ma za ruky a preplietol si so mnou prsty. Objal ma okolo ramien a až vtedy som si všimla na jeho ľavej ruke známe tetovanie. Mal tam vytetovaný dátum jeho narodenia. Bol to Everett. 

Bradou sa oprel o moje rameno a naďalej sme takto tancovali. Nahla som sa k nemu, ale nečakala som, že je tak blízko, až keď sa nám dotkli naše pery. Nebol to bozk, čo mi bolo ľúto, naše pery sa o seba len jemne obtreli. Celá som sa k nemu otočila a obmotala som si ruky okolo jeho krku. Bola som dostatočne mimo, aby mi bolo jedno, že sa dnes s niekým vyspím. On si obmotal svoje ruky  okolo môjho pásu a posúval ich jemne nižšie a nižšie. Každým pohybom sme sa k sebe posúvali bližšie a bližšie, až sme skončili na sebe totálne nalepení. 

Boli sme ešte niekoľkokrát pri bare a potom sme sa znovu vrátili späť na parket. Už som poriadne nevládala stáť na nohách a tak väčšinu času ma Everett, len držal. Všimla som si, že keď sme boli pri bare, tak on s nami nepil. Ani neviem ako nahla som sa k jeho uchu a pošepkala som mu otázku. 

,,Pôjdeš so mnou na kamarátkinu svadbu a budeš predstierať, že si môj priateľ?" opýtala som sa ho a v tom momente mi bolo úplne jedno ako zareaguje. Čakala som na jeho odpoveď večnosť, aspoň mi to tak prišlo. V mojom stave som nemala ani poňatia o čase. 

,,Áno, pôjdem." odpovedal a ja som sa na neho usmiala. Tancovali sme tam spolu ešte nejaký čas, keď som sa rozhodla, že už pôjdem domov. Odtiahla som sa od Everetta a nasmerovala som svoje kroky smerom k šatniam. Odtiaľ som si požiadala koženku, ktorú som tam mala odloženú. Vyšla som pred klub a obliekla som si ju. Prišla som s dievčatami a mala som prespať u Paige, ale potom ako som začala tancovať s Everettom som ich stratila. Rozhodla som sa, že pôjdem k jej bytu pešo a tak si aspoň prečistím hlavu. Kráčala som popri budovách až ma niekto schytil za lakeť a otočil si ma k sebe. 

,,Kam si odišla?" opýtal sa ma Everett a pozeral na mňa. 

,,Idem k Paige na byt, som už unavená." odpovedala som mu a otočila som sa od neho preč. Kráčala som ďalej od neho, keď som sa asi po treťom kroku podtkla a skoro by som sa zvalila na zem, ak by ma Everett za pás nezachytil. 

,,Poď, vezmem ťa domov. Som tu autom a nepil som. Bude to bezpečnejšie a nebudeš musieť ísť pešo." povedal mi to takým hlasom, že mi to rozkázal a ja som nemala inú možnosť ako ísť s ním. Iba som mu prikývla a kráčali sme pár metrov k jeho autu. Otvoril mi dvere na strane spolujazdca a ja som si nastúpila. Hneď som si privrela oči a mňa premáhala únava. Cítila som ako sa cezo mňa Everett naťahuje do auta. Musel  ma pripútať, lebo ja som toho nebola schopná.  

,,Everett,..." zašepkala som do prázdna a otvorila som oči, predtým ako stihol výjsť von z auta. Zastavil sa tesne predo mnou a natočil sa ku mne. ,,ďakujem ti za pomoc." povedala som a nahla som sa k nemu. Vášnivo som ho pobozkala a on mi bozk opätoval naspäť, keď sa až po chvíli odtiahol preč. Nechápala som tomu, prečo to urobil, ale ani som tomu teraz nevládala chápať. Bola som na to príliš unavená, aby som sa tým zaoberala. Iba som sa zhodila na sedadlo a lepšie som sa uložila. Everett vystúpil a zabuchol dvere. Obišiel auto a nastúpil si za volant. Počula som už len naštartovanie auta a zacítila som pohnutie sa z miesta. Viac si z cesty nepamätám, lebo som upadlo do ríše snov skôr ako sme odišli. 

Prebudila som sa až na jemné dotyky na mojej ruke. Pootvorila som oči a všimla som si, že auto stojí a Everett má práve odpútal. 

,,Luna, vstávaj, si doma." povedal mi a ja som si jemne prešla rukami po očiach. Vystúpila som z auta a zatvorila som dvere. 

,,Ďakujem, že si ma priviezol domov." povedala som mu a prešla som k bránke pred našim domom. Otvorila som ju a vošla som dnu. 

,,Nie je zač, dobrú noc a dobre sa vyspi." poprial mi a ja som sa len usmiala a jemne som kývla hlavu. Moje ďalšie kroky smerovali do domu a rovno do mojej postele.