Fake Boyfriend

12 You Don't Have To Go With Me

,,Mala by som už ísť do mesta." nechápavo sa na mňa pozrel a kým ja som sa pozerala niekam za jeho rameno. 

,,Dobre." povedal a len si povzdychol. Zdvihol sa a prešiel k skrini. Otvoril ju a zo seba zhodil uterák. Rýchlo som očami prešla na strop a počkala som pár sekúnd kým sa oblečie. Vzala som si mobil a postavila som sa z postele. 

,,Hodil by si ma len domov, prosím?" opýtala som sa ho a on nič nepovedal, len zišiel domov a vzal si kľúče od auta. Obula som si na nohy tenisky a vyšla som cez otvorené dvere von. Sadol si do auta a hneď ho naštartoval. Sadla som si na miesto spolujazdca a on vyšiel z dvora. Za pár minút sme už stáli pred mojim domom, keď som si spomenula, že nemám žiadne kľúče. 

,,Doriti, nemám kľúče." pošepkala som si, ale Everett ma asi počul a z priehradky medzi nami vytiahol kľúče, ktoré mal odo mňa požičané. 

,,Ďakujem, za všetko." povedala som a vystúpila som. On hneď dupol na plyn a už ho nebolo. Ublížila som mu alebo prečo sa tak chová? Odomkla som si a vošla som dnu. Pred očami sa mi zjavovali záblesky spomienok, ktoré som tu s ním prežila. Stála som v chodbe pred zrkadlom a živo som videla ako sa ma Everett dotýka. Oči sa mi napĺňali slzami. Nerozumela som ho. Chcem ho, ale zakazujem si to? Je to normálne? Rýchlo som vyšla hore do sprchy. Vyzliekla som sa a vošla som pod tečúcu vodu. 

Po tvári mi začali stekať slzy a ja som im nechala voľný priebeh. Všetko na mňa doľahla a potrebovala som to zo seba dať von. Jednou rukou som sa podoprela o stenu a strávila som takto niekoľko minút. Keď už nebolo čo viac zo seba dať von, osprchovala som sa a zabalila som sa do uteráka. Vyšla som z kúpeľne a prešla som do izby. Zhodila som zo seba uterák a obliekla som si prvé spodné prádlo, ktoré mi prišlo pod ruku. Otvorila som skriňu a vytiahla som si odtiaľ modré rifľové šortky a čiernu adidas mikinu. Dnes bolo chladnejšie ako ostatné dni. Do ruky som si vzala ponožky a zišla som po schodoch dole. Ponožky som si nazula, rovnako ako aj biele tenisky a do ruky som si vzala mobil. Vtom mi prišla správa. Odomkla som mobil a tam svietila správa od Everetta. 

,,Čakám ťa vonku, mám aj tvoju tašku."

Potešilo ma to, ale aj zneistilo. Predtým bol nahnevaný, tak prečo teraz prišiel? Nepríjemné myšlienky som zahnala niekam do kúta a vyšla som von z dverí. Tam som už videla Everetta sedieť v aute a niečo ťukať do mobilu. Otvorila som dvere a nastúpila som si. 

,,Ahoj, nemusel si ísť so mnou." pozdravila som sa a povedala som mu. 

,,Nie, ale chcel som a niečo som ti sľúbil ak nepamätáš." povedal a naštartoval auto. Vyšiel na cestu a vyrazili sme. Do pol hodiny sme boli v butiku a ja som si skúšala rôzne šaty žltej farby. Neznášam žltú, je to hnusná svetlá farba. Ak by som mohla tak sa najradšej oblečiem do čiernej a som spokojná. Ale nie, ona si vybrala žlté. Strávili sme tam hodinu a pol, pokým sme vyšli aj so šatami von. Bola som s nimi spokojná a Everett vyzeral byť spokojný a hlavne šťastný, že už tam dlhšie nemusí sedieť. Namierili sme si to rovno domov a Everett ma vysadil priamo pred domom. 

,,Ďakujem ti za pomoc." rozlúčili sme sa a ja som aj so šatami vystúpila. Dnu som sa vyzula a šaty, ktoré som mala v obale som zavesila na stojan v chodbe. Prešla som do obývačky a sadla som si na gauč. Bola som nesmierne unavená, tak som si ľahla a pustila som si nejaký film v telke. Ani neviem ako a zaspala som. Zobudila som sa na neprestávajúce zvonenie mobilu. Unavene som len vzala do ruky mobil a zdvihla som hovor bez toho aby som sa pozrela na meno volajúceho. 

,,Áno?" opýtala som sa ešte neprebudene. 

,,Kde si? O hodinu máme skúšobnú večeru, nechci mi povedať, že si na to zabudla? Si predsa družička." začala na mňa do telefónu kričať Ramona. Ja som iba prekrútila očami a sadla som si. 

,,Už som na ceste, bola som si ešte po tie šaty na svadbu, ale už idem." povedala som jej a ona mi s nervami zložila. Iba som si povzdychla a napísala som Everettovi, či so mnou pôjde na večeru. Vyšla som hore do kúpeľne a dala som si rýchlu sprchu. Vyšla som zo sprchy a obliekla som si na sebe spodné prádlo, otvorila som skriňu a vtedy sa mi znovu rozozvučal mobil. Vzala som ho do ruky a hneď som sputila: ,,Už som na ceste dobre? Nemusíš mi vyvolávať každých 10 minút." povedala som už nervózne a na druhej strane sa ozval Everettov smiech. 

,,Predpokladám, že sa ešte len obliekaš, ale dobre," zasmial sa a pokračoval, ,,pôjdem s tebou na večeru, ale o tri hodiny mám zápas, takže nebudem tam môcť byť dlho." povedal mi a ja som mu za to bola vďačná. 

,,To nevadí, aspoň tam nebudem musieť byť do konca. Everett? Ďakujem." povedala som mu a on povedal, že o 10 minút príde. Rozhodla som sa obliecť si čierne dlhé šaty s červenými kvietkami a s rozparkom až hore k stehnu. Boli s krátkymi rukávom, takže som neriešila nič na vrch a vzala som si len malú kabelku, v ktorej som už mala veci. Zišla som dole a obula som si tenisky. Vyšla som von a akurát prichádzal Everett. Cestou k autu som si ešte nemotorne stiahla vlasy do drdola a nastúpila som si. 

,,Ahoj." pozdravila som sa mu, na čo sa on usmial. Vyrazil na cestu a do pol hodiny sme boli na mieste. Zaparkovali sme na parkovisku a vystúpili sme z auta. Až vtedy som si všimla ako je Everett oblečený. Mal na sebe čierne rifle aj s čiernou košeľou a biele tenisky. Pousmiala som sa nad tým a skontrolovala som čas. Bolo 17:05 čo znamenalo, že cvičná večera začala pred piatimi minútami. 

,,Everett, meškáme 5 minút. Vážne tam chceme ísť?" opýtala som sa ho s nechuťou tam ísť. Vôbec som sa netešila na túto svadbu a ešte okolky okolo toho. Vzal ma za ruku a pozrel sa mi do očí. 

,,Áno, predsa im chceme ukázať akého sexy a dokonalého priateľa si si našla." povedal a za ruku ma potiahol k reštaurácii. Moja malá ruka sa v tej jeho priam topila, ale jeho dotyk mi dodával pocit pokoja a bezpečia, takže som sa tam už nebála vojsť.