Fake Boyfriend

9 You're Sleeping With Me Today

Nastúpil som na miesto vodiča a naštartoval som. Namieril som to rovno do nemocnice. Zaparkoval som na parkovisku a s Lunou na rukách som vletel na pohotovosť. 

,,Pomôžte mi prosím. Potrebuje vypláchnuť žalúdok. Niekto jej nasypal niečo do pitia." vysvetľoval som doktorovi, ktorý hneď k nám prišiel. Hneď ju vzali na vozík a odviezli ju na izbu, kde jej spravil výplach žalúdka a aj rôzne vyšetrenia. Sedel som pred izbou a čakal som, kedy ma pustia dnu. Za každým, keď z izby vyšla von nejaká sestrička som sa dal do pozoru. Asi po pol hodine vyšiel doktor. 

,,Vy ste jej príbuzný?" opýtal sa ma a ja som automaticky prikývol. 

,,Áno som jej priateľ." zaklamal som, lebo som chcel vedieť, že čo jej je a kedy ju môžem zobrať odtiaľ preč. 

,,Vypláchli sme jej žalúdok a vzali sme jej krv na vyšetrenia. Výsledky bude  mať do niekoľkých dní. Dva dni by mala byť na tekutej strave a predpísal som jej nejaké lieky a vitamíny, lebo mala nízke hodnoty. Dali sme jej infúziu a keď jej celá odtečie, budete môcť odísť. Pár dní môže byť vyčerpaná, pociťovať únavu, alebo bolesti hlavy a žalúdka. Tak aby ste sa nezľakli, je to bežné pri takomto zákroku. Prajem veľa zdravia, dovidenia." povedal mi doktor a ja som sa rovno vybral za sestričkami podpísať potrebné papiere na prepustenie. S kartičkou som zašiel do lekárne, aby sme sa cestou domov už nikde nezastavovali a kúpil som predpísané lieky. Vrátil som sa k jej izbe a pomaly som otvoril dvere. 

Vošiel som dnu a na posteli som ju uvidel nehybne ležať. Bola celá bledá, mala kruhy pod očami a vyzerala akoby ušla smrtke z lopaty. Prišiel som k posteli a sadol som si na kraj. Chytil som ju za ruku a jemne som ju pohladil. 

,,Nevieš si ani prestaviť ako si ma vystrašila." povedal som do ticha a ucítil som ako mi jemne stisla ruku. Pozrel som sa na ňu a začala otvárať oči. Vyskočil som z postele a usmial som sa na ňu. Jedným okom som sa pozrel na infúziu a tá už bola dávno dotečená. 

,,Si v poriadku? Nie je ti zle?" zahŕňal som ju otázkami, na čo sa jemne pousmiala, ale začala kašľať. 

,,Nič mi nie je, vďaka tebe. Ďakujem." hovorila sekane trasúcim sa hlasom.

,,Doktor povedal, že môžeme ísť domov, ak teda chceš." navrhol som, lebo som nemal rád nemocnice. Ona prikývla a pomaly som jej pomohol zliezť z postele. Ešte stále jej to išlo ťažko. S mojou pomocou si sadla na kraj postele a chcela sa postaviť, ale jej nohy to nevydržali a skoro letela k zemi. Zachytil som ju a posadil som ju na posteľ. 

,,Počkaj. Dám ti oblečenie a oblečieš sa, ak nie, tak ti pomôžem. Potom ťa vezmem a odnesiem ťa k autu." rozhodne som povedal a prešiel som k stoličke, kde bola moja taška z posilňovne aj s oblečením. Mal som ju nachystanú v aute, lebo som tam chcel ísť zajtra ráno. No, už dnes. Položil som ju na posteľ a vytiahol som z nej čierne tepláky aj s čiernou mikinou. Pomohol som jej obliecť sa, lebo sa nemohla poriadne zohnúť k nohám, ani zdvihnúť ruky. 

,,Môže byť?" prikývla a zo stoličky som vzal jej oblečenie s kabelkou a strčil som ich do tašky. Zo zeme som vzal tenisky a obul som jej ich. Tašku som si prehodil cez telo a Lunu som si vzal na ruky. Obmotala si okolo mňa ruky aj nohy, tak ako sa jej dalo a hlavu zaborila do môjho krku. Naložil som ju do auta prešiel som na svoje miesto. Vyrazil som na cestu a do 15 minút som parkoval pred mojim domom. Luna cestou znova zaspala, ale po vypnutí motora sa prebrala. 

,,Kde to sme?" opýtala sa ma rozospato a jednou rukou si pretrela oči. 

,,U mňa doma. Zostaneš tu so mnou niekoľko dní, aby som ťa mal pod dohľadom a rovno pôjdeme aj na tú svadbu." vysvetlil som a vystúpil som z auta. Z kufra som vybral moju tašku z oblečením aj liekmi a prehodil som si ju cez seba. Luna už pomaly vystupovala z auta, tak som jej pomohol. Snažila sa prejsť dnu sama, tak som ju len podopieral, lebo bola stále celá bledá a triasla sa. Odomkol som hlavné dvere a tašku som zložil na zem. Obaja sme sa vyzuli a Lunu som naviedol do obývačky ku gauču. 

LUNA 

Hneď ako som sa prebrala, som bola šťastná, že vidím Everetta, že ma zachránil, ale to mi pripomenulo všetko čo sa mi stalo. Nerozumiem tomu, ako som mohla byť taká hlúpa a skočiť mu tak ľahko na lep. Snažila som sa neplakať a nič na sebe neukázať, ale nevládala som. Vedela som, že ak to budem v sebe držať, tak vybuchnem. 

Everett ma vzal k nemu domov a ja som si celkom užívala jeho pozornosť. No, po celý čas som čakala na moment, kedy budem o samote a budem môcť dať zo seba všetko von. Vošli sme dovnútra a obaja sme sa vyzuli. Zaviedol ma do obývačky, kde som si sadla na gauč a nohy som si stiahla k brade. Všetko čo sa mohlo stať ma strašilo a stále sa mi to prehrávalo pred očami. Najväčším strachom bolo to, že by mal so mnou prvý sex niekto cudzí. Niektoré veci som už robila, ale ešte s nikým som ešte nespala. Cítila som neskutočný nával úzkosti a vedela som, že sa niekam potrebujem zavrieť.

,,Prepáč, môžem ísť na toaletu?"opýtala som a už som prudko dýchala. 

,,V chodbe hneď prvé dvere vľavo, zvládneš tam ísť sama?" ja som iba prikývla a vystrelila som odtiaľ ako mi to len telo umožňovalo. Vošla som dovnútra a chcela som sa zamknúť, ale nebol tam kľúč. Prešla som k umývadlu a pozrela som sa na svoj odraz. Vyzerala som ako najväčšia troska, čo mi nahnalo slzy do očí a ja som im nechala voľný priebeh. Nával udržiavaných emócii som neustala a s rachotom som spadla na kolená. Oprela som sa o stenu oproti umývadlu a pritiahla som si kolená k brade. Objala som si nohy a vypustila som zo seba všetko von. Nezastavilo ma ani to, že sa rozrazili dvere a niekto vošiel dnu.