Fake Boyfriend

8 VIP Room

Prešlo už niekoľko hodín a my sme stále neopustili klubu. Všetky sme už boli riadne pod parou. Na mojich bokoch som pocítila dotyky rúk a následne si ma dotyčný pritiahol k sebe. Tancovali sme spolu niekoľko pesničiek, keď som pocítila potrebu ísť na wecko. 

,,O chvíľu sa vrátim, skočíš nám zatiaľ po nejaký drink?" kričala som na neho, tak aby ma cez hlasnú hudbu počul. Nerozmýšľala som už nad tým čo robím, takže som úplne vypla. Dosiahla som svoje, ale necítila som sa o nič lepšie. Na wecku som bola asi 15 minút, lebo som si musela vystáť celkom dlhý rad. Vrátila som sa späť k parketu, keď som si všimla ako na mňa od baru máva nejaký chalan. Predtým ako som prišla k baru, som si znovu zapla mobil. Po ďalšom poháriku som bola rozhodnutá ísť domov. Dievčatá som niekde stratila a nemala som náladu, zostávať tu. Začali mi chodiť upozornenia na správy, ale neriešila som ich. Mobil som strčila späť do tašky a kráčala som k baru. 

,,Objednal som nám dva shoty." povedal mi chalan a ja som sa na neho pousmiala. Hneď som oba vypili a on rovnako spravil so svojimi. 

,,Ďakujem, ale ja už pôjdem." povedala som a chcela som ísť k východu, keď ma schytil za lakeť. Iba som sa na neho s nechápajúcou tvárou otočila. Nerozumela som, že o čo mu išlo. 

,,Prosím, zostaň. Ešte jednu pesničku a potom pôjdeš." pozrel sa na mňa a ja som prikývla. Úprimne mi to bolo jedno. Prešli sme na parket a začali sme spolu tancovať. Na môj vkus bol tentokrát príliš náruživý a celý čas sa na mňa lepil tak, že som mala pocit, že splynieme. Rukami mi prechádzal po celom tele, dokonca aj po tých častiach, ku ktorým sa nemal priblížiť. Pesnička skončila a mne sa točil celý svet. Vedela som, že niečo nie je v poriadku. On mi poďakoval a ja som sa vybrala do uličky k východu. Nevládala som stáť poriadne na nohách. Jediným vysvetlením bolo, že mi musel niečo nasypať do pohára. Jednou rukou som sa pridržiavala steny a druhou som si z kabelky vytiahla mobil. Nedokázala som na obrazovke rozoznať žiadne písmená a tak som vytočila posledného volajúceho. 

,,Áno?" na druhej strane sa ozval Everettov hlas. Počula som okolo neho hlasy, takže som vedela, že nie je doma. 

,,Everett..." vydala som zo seba potichu. Vôbec som nevládala rozprávať a nie to sa držať na nohách. ,,prosím po-môž mi. Niekto mi..." hlasno som vydýchla a nohy ma pri dverách od pánskych záchodov sklamali a ja som spadla na zem. 

,,Luna, zhlboka dýchaj. Kde si? Pošli mi tvoju polohu a hneď som tam. Neskladaj mi, nech viem, že aspoň dýchaš." hovoril mi z druhej strany, poslala som mu moju polohu a trasúcou rukou som si držala mobil pri uchu. 

,,Niečo mi nasypal do pohára." zašepkala som potichu, keď ma niekto chytil za ruku a snažil sa ma postaviť. Vnímala som, že to bol ten istý chlap, s ktorým som tancovala. Mobil mi vypadol z ruky a s buchnutím dopadol na zem. Z diaľky som počula Everettov hlas, kričať moje meno. Mala som spomalené vnímanie a nedokázala som sa vôbec hýbať. Ten chlap ma zdvihol na nohy a potiahol ma cez nejaké dvere do miestnosti, kde bolo menej ľudí, no aj tak sa zabávali a tancovali. Bola tam väčšia tma ako v hlavnej časti, ale občas bola osvetlená točiacimi sa reflektormi. 

,,Ne-do-tý-kaj sa ma!" povedala som sekane cez zuby, ale on ma nevnímal. Položil ma na zem vedľa pohovky, tak, že som sa o ňu chrbtom opierala. Ruky mi padli pozdĺž tela a nedokázala som žiadnou časťou tela pohnúť. Modlila som sa, iba aby Everett prišiel včas. Ten chlap si rozopol opasok aj nohavice a mne cez hlavu pretiahol tričko. Z podprsenky mi vytiahol jeden prsník, začal mi ho stláčať a cucať. Pomaly som začala plakať, ale nevydala som zo seba hlások. Zopár sĺz mi len stekalo po tvári a bolo mi z toho celého zle. Druhou rukou mi vytiahol vyššie sukňu a rukou mi vošiel do nohavičiek. Vtedy sa dvere rozrazili a dnu vošiel Everett aj s dvoma bodyguardami. Opadol zo mňa strach, lebo som vedela, že s ním som v bezpečí. Privrela som oči, ale znova som ich už neotvorila. 

EVERETT

Prestala sa ozývať a už som nepočul ani jej dych. Bol som v meste, neďaleko klubu, v ktorom bola. Hneď ako mi Luna zavolala som nasadol do auta a vydal sa ku klubu. Auto som len nechal pred klubom stáť s výstražnými svetlami a vybehol som z neho von. Pri vstupe ma, ale zastavili bodyguardi, ktorí ma bez lístka nechceli pustiť dnu. Musel som ich hodnú chvíľu presviedčať a napokon poslali dvoch so mnou, aby zistili či hovorím pravdu. Nikde som Lunu nemohol nájsť. Keď už som vychádzal, tak na chodbe som zbadal pohodený jej mobil. 

,,Možno bude vo VIP miestnosti, môžeme to skúsiť tam." prehovoril jeden bodyguard a rovno sme sa tam vybrali. Z celej sily som dvere otvoril dokorán a tam som uvidel na zemi ležať nehybnú Lunu s nejakým chlapom, ktorý mal ruku v jej nohavičkách. Vtom momente vošlo do mňa sto čertov a pribehol som k nemu. Za košeľu som ho vytiahol hore a jednu som mu vrazil. Museli nás oddeliť bodyguardi, inak by som ho asi na mieste zabil. Vtedy som si uvedomil, že Luna je ešte stále na zemi. Otočil som sa a pribehol som k nej. 

,,Luna." pošepkal som jej, ale ona nereagovala. Upravil som jej podprsenku a poriadne som jej ju obliekol. Rovnako som spravil s nohavičkami a stiahol som jej na miesto sukňu. Do ruky som vzal odhodené tričko a obliekol som jej ho. Bola taká bezbranná a krehká, až ma niečo pichlo v hrudi. Vzal som do ruky jej kabelku a potom som si zobral na ruky aj Lunu. Dýchala čo mi robilo radosť, lebo žila, ale vôbec sa nehýbala ani sa neprebrala a to mi naháňalo strach. 

,,Prosím, preber sa, už si v bezpečí. Si so mnou." hovoril som, pri tom ako som s ňou na rukách kráčal von z klubu. Bodyguard mi otvoril dvere a následne aj tie od auta. Hneď som naložil Lunu dnu a pripútal som ju. Začala niečo mrmlať, ale nerozumel som ju. 

,,Luna, si v bezpečí, neboj sa." povedal som a dal som jej bozk do vlasov.