Fake Boyfriend

14 Hockey Game

Snažila som sa skryť za jeho chrbát ako to len šlo, ale bolo mi jasné, že sa mi to nepodarí. 

,,Koho si si priviedol?" opýtal sa ho hneď jeden spoluhráč a Everett sa na mňa pozrel. Ja som svoj pohľad zdvihla zo zeme a pozrela som sa mu do očí. 

,,To je Luna, moja priateľka." predstavil ma všetkým a ja som sa len na nich usmiala a kývla rukou na pozdrav. Prišiel ku mne jeden z jeho spoluhráčov. 

,,Ahoj, ja som Sebastian. Nevedeli sme o tom, že Everett si niekoho našiel, ale teší nás to. Páčiš sa mi." predstavil sa mi a ja som jeho vystretú ruku prijala. Poslednú vetu mi pošepkal, aby to nikto nepočul. Ja som sa nad tým pousmiala a Sebastian na mňa žmurkol. Nakoniec za mnou prišli tri dievčatá a predstavili sa mi ako Eva, Suzie a Kaya. Boli to priateľky jeho ďalších troch spoluhráčov. 

,,Pôjdeš si s nami sadnúť? Rady ťa viac spoznáme." povedala mi Kaya a ja som sa na ňu usmiala. Hneď ma potiahla za ruku von zo šatní, ale v dverách ma zastavil Everettov hlas. 

,,Luna, počkaj." povedal a ja som na neho vonku pred dverami počkala. Dievčatá išli pomaly ďalej a na konci chodby ma čakali. 

,,Budeš v poriadku?" opýtal sa ma so starosťou v očiach. Mal pred sebou zápas, takže som ho musela presvedčiť o tom, že je všetko v poriadku. Vedela som, že mu na jeho kariére záleží, už len tým, že bol kapitánom tímu. 

,,Áno budem, neboj sa. Som v poriadku." povedala som mu a usmiala som sa na neho. Podozrievavo si ma prehliadal, ale nakoniec prikývol. Dal mi jemný bozk na čelo a povedal: ,,Dobre, vidíme sa po zápase." povedal a obaja sme sa vybrali vlastnými cestami. S dievčatami sme prešli do VIP zóny, kde sme mali naše miesta, nad striedačkami tímov. Usadili sme sa na miesta a ony sa ma začali vypytovať veci o mne a o našom vzťahu. Vravela som im len veci, na ktorých sme sa s Everettom dohodli, že povieme na svadbe. Naopak na otázky, na ktoré som nemala odpoveď som nechala plávať vzduchom. 

Eva so Suzie sa potom začali o niečom rozprávať a Kaya ma zasvätila do záležitostí ohľadom tímu a chlapcov v ňom. Bola som jej vďačná, že mi všetky ti veci povedala. Zistila som, že ona je Sebastianova snúbenica. Kaya bola ku mne neskutočne milá a hneď som ju prijala za svoju kamarátku. To, ale nemôžem povedať o Eve a Suzie, lebo tie dve mi od začiatku veľmi nesadli. No, necháme tomu čas a neskôr sa uvidí. Zarozprávali sme sa, až sme si neuvedomili, že zápas práve začal. 

Na ľade bola prvá formácia aj s kapitánom, čiže s Everettom. Prvá tretina bola náročná a ani jednému z tímov sa nedarilo dať gól. Po skončení prvej tretiny sme sa s Kayou rozhodli ísť si pre víno. Vyšli sme von k bufetom a postavili sme sa do najkratšieho radu, kde ho predávali. Každá sme si vzali po jednom a vrátili sme sa na svoje miesta. Akurát sa vrátili aj hokejisti zo svojich šatní a začala sa druhá tretina zápasu. V druhej tretine hra vyzerala lepšie, kedy po piatich minútach dal Sebastian prvý gól. S Kayou sme od radosti vyskočili so sedadiel a začali sme výskať. Zvyšok tretiny už pre náš tím nevyzeral ružovo. Opačný tím cez brankára pretlačil dva góly, čím sa dostali do vedenia. Pred začiatkom tretej tretiny to ešte pre našich vyzeralo nádejne, ale oni sa tak netvárili. Zostávalo 5 minút do konca zápasu a naši hrali presilovku. Štyri sekundy pred jej koncom sa podarilo Everettovi dať gól. 

Hneď sme aj s Kayou vyskočili so sedadiel a začali sme povzbudzovať. Everett sa na mňa pozrel a usmial sa. Nebol to taký ten šťastný úsmev, ale jeden z tých smutnejších. Ja som mu opätovala povzbudivý pohľad a hra pokračovala. 32 sekúnd pred koncom tretej tretiny sa podarilo Everettovi pretlačiť do brány súpera ďalší gól a tím pádom gólový stav obrátil v prospech svojho tímu. Zápas sa skončil pre náš tím šťastne a my sme s Kayou ešte zostali sedieť na svojich miestach. Eva so Suzie sa pobrali niekam preč a my čakali kým sa chalani osprchujú. Asi po pol hodine rozprávania sme sa pobrali do šatne za Sebastianom a Everettom. Nestihli sme tam ani dôjsť, lebo sme ich stretli na pol ceste k nám. Kayla sa rozbehla k Sebastianovi a skočila na neho. Ten ju hneď chytil a rovno sa začali bozkávať. Everett podišiel ku mne a chytil ma za pás. 

,,Blahoželám k výhre." povedala som mu a usmiala som sa na neho. Pokračovali sme v našej ceste von zo štadióna a im sme nechali ich chvíľku. 

,,Ďakujem, ale skoro sa nám to nepodarilo. Dnešný zápas bol hrozný." hovoril mi a preplietol si so mnou prsty. 

,,Everett,..." chcela som ho podporiť, ale práve sme prichádzali k jeho auto, o ktoré sa opierali traja hráči porazeného tímu. 

,,Ale, ale, ktože nám to tu ide? Nebodaj si kapitánko našiel ďalšiu obeť?" prehovoril jeden z nich a podišiel o krok vpred. Everett mi neúmyselne stlačil ruku a ja som v nej pocítila narastajúcu bolesť. Snažila som sa na sebe nič neukázať a tak som ich počúvala ďalej. 

,,Larry, mohol by si si svoje ego z prehry ísť vybiť niekam inam. Nemám na teba dnes večer čas ani náladu." povedal mu Everett a z vrecka si vytiahol kľúče od auta. 

,,Ale no tak Everett, nebuď nepríjemný. Iba sa chceme zoznámiť s tvojou novou hračkou, veď sa o ňu potom podelíš, keď ťa prestane zaujímať. Povedz nám, čo všetko dokážeš? Alebo nám to radšej ukážeš?" hovoril a posledné slova povedal priamo mne, pričom stáli za mnou jeho dvaja kumpáni a začali sa ma dotýkať. 

,,Nedotýkajte sa jej!" zakričal Everett a vrazil jednému, ktorý ma chytil za zadok. Snažila som sa ďalšieho odbiť sama, ale ten druhý sa vzápätí vrátil, keď sa Larry začal biť s Everettom. Bola to pre mňa ako nočná mora. Všetko z tej noci v bare sa vo mne začalo vynárať a pomaly ma to paralyzovalo. Nevedela som sa poriadne hýbať a dochádzal mi všetok kyslík.