Za každú cenu [Pedro Pascal] SK

Prológ

"Ja ti neviem, Pedro," zaborila si hlavu do vankúša a pre istotu sa ešte skryla pod ťažký paplón. Myslela, že keď ho neuvidí, neuvidí ani on ju a prestane jej klásť tieto smiešne otázky. Bolo na ne priskoro.

"To znamená nie, mi sol?" dopytoval sa ďalej a vytiahol ju z úkrytu. Odhaleným chrbtom k sebe si ju privinul a drobnými bozkami jej zasypával šiju a ramená.

"Nie!" zamumlala ešte stále do vankúša. Z jeho bozkov jej na celom tele naskočili zimomriavky a šteklilo to. Dobre vedel, čo robí. Pootočila hlavu a nechala sa pobozkať na líce. 

"Takže áno?"

"Takže neviem, Pedro. Musím to premyslieť." Zázrakom našla nočnú košeľu a rýchlo si ju natiahla. "Môžem dostať čas na premyslenie?" cmukla mu naposledy na pery a pobrala sa do kúpeľne. 

"Máš všetok čas sveta, drahá," usmial sa. Odľahlo mu. Nedostal priame nie. To muselo byť dobré znamenie. 

"Tiež mám na teba jednu otázku," vykukla z kúpeľne, "žiadaš ma o ruku len preto, že som tehotná?" zvedavosť zvíťazila. Bola to jej prvotná myšlienka. Nemohla by sa ďalej zapodievať jeho otázkou, ak by nevedela odpoveď na túto svoju. 

"Mi corazón, nebuď smiešna," Pedro vstal z postele a prešiel za ňou do kúpeľne. "Viem, že to tak môže vyzerať, ale nie je to tak. Ja len nedokážem už viac čakať," usadil sa na okraj vane a sledoval svoju nádejnú snúbenicu ako sa líči do práce. "Chcem si ťa vziať, či už by si nosila pod srdcom môjho syna alebo nie."

"Syna? Odkiaľ si zobral, že to bude chlapec?" smiala sa s maskarou v ruke. 

"Ale no tak, nenecháš ma aspoň dúfať?" objal ju od zadu a ruky si priložil na bruško, ktoré sa len ťažko dalo volať tehotenským. Zistili to len pred pár dňami, všetko to bolo veľmi čerstvé, okrem nich o novinke netušili ani najbližší priatelia. 

V zrkadle našla jeho tmavé oči a zahľadela sa do nich. Bol skutočne perfektný. Vedela, že bude dobrým manželom a ešte lepším otcom. Nikoho a nič lepšie si želať nedokázala. "Áno."

Tvárou mu preblesol nechápavý pohľad predtým, ako sa mu pery roztiahli do obrovského úsmevu a z očí vystrelilo hádam milión iskier. "Myslíš to vážne?"

Otočila sa k nemu a prešla mu prstami cez strapaté vlasy. "Myslím to veľmi vážne, Pedro. Áno, vezmem si ťa!"

Zmohol sa len na zmes nezrozumiteľných slov a nervózny smiech.