Diel č.12

122 8 0
                                    

Došli sme domou a hneď sa nás oco opýtal že čo budeme mať ja som mu povedala že bude mať vnučku menom Meggie.Veľmi sme boli radi.Zrazu mi niekto zavolal.Bol to Rugge."Haló"povedala som."Ahoj Rue idete s Eduardom do parku musíme vám niečo povedať" povedal Rugge."Jasné tak za pol hodinku tam kde vždy" povedala som a zložila som."Eduard" zakričala som na celý byt."Tu som nemusíš kričať" povedal hneď za mnou."Ideme do parku Beca a Ruggero nám musia niečo povedať" povedala soma a on len prikývol."Tak poď ideme za pol hodinku tam máme byť" povedala.Išli sme sa dole obuť."Oci ideme von za hoďku alebo dve sme doma" povedala soma už som otvárala dvere."Dobre dávajte si pozor" ešte som počula pred tým ako som zatvorila dvere.Do parku sme išli peši lebo park bol neďaleko môjho domu.Keď sme došli na naše miesto už tam čakali."Ahojte pozdravili sme ich skoro naraz."Ahojte" odzdravili nás."Tak čo sa stalo" opýtal sa Eduard."Ja budem otec" povedal Rugge.Ja som tomu nemohla uveriť že moja najlepšia kamarátka bude mama."Jéj to je super správa" povedala som a hneď som objala Becu."Ja viem a čo vy tak čo to bude baba alebo chalan?" opýtala sa Beca."Bude to malá Meggie" povedal Eduard."Jéj to je super.Gratulujem" povedal Rugge."Ďakujeme" povedali sme naraz s Eduardom.Potom sme sa ešte chvíľku prechádzali a potom sme išli domou.

Doma...

"Ahoj už sme doma" povedala som ale nikto neohlásil.Tak sme išli a tam som našla na stole papierik.

Rue išli sme sa všetci prejsť neviem kedy prídeme.Na šporáku máte obed.S láskou Ellies.

Mali sme na obed kuracie mäse na šťave s tarhoňou.Naobedovali sme sa a potom sme išli do mojej izby."Zlatko mám pre teba prekvapenie" povedal Eduard."Aké som zvedavá" povedala som a sadla som si na postel Eduard si sadol ku mne."Zajtra ráno si ideme pozrieť náš nový dom" povedal a keď som to počula hneď som sa mu vrhla okolo krku a potom som mu dala pusu."A zlatko môžem ťa o niečo poprosiť??" opýtala som sa ho iba prikývol."Mohol by isť snami môj ocko?" opýtala som sa ho."Jasné že áno budem rád keď to uvidí snami" povedal a ja som mu dal pusu.Zrazu som počula ako niekto zabuchol dvere hneď s Eduardom sme zbehli dole a tam stali všetci okrem Filip a videla som tam uplakanú Gabi."Oci čo sa stalo a kde je Filip?" opýtala som sa ho."Filip je v nemocnici zrazilo ho auto prišli sme vám to sem povedať a opýtať sa že či pôjdete snami" povedal otec.Hneď som išla objať Gabču a pošepkala jej do ucha" neboj to bude všetko v poriadku Filip je silný" a pevne som ju stiskla v objatí.Asi po dvoch minútkach sme sa odtiahli a išli sme smer auto a potom nemocnica.Po ceste volal Eduard tomu pánovi,že sa zajtra nezastavíme a , že dojdeme až pozajtra.

Dnes je ta časť trošku krátka ale nemám veľmi veľa času.Ale aspoň niečo som dola moc vás ľúbim



Love ❤Where stories live. Discover now