V kancelárii slečny Dobrovej zazvonil telefón.
"Gita! Niekto volá." ozvala sa jedna zo sestier.
"Nie som hluchá!" odkričala Dobrová nervózne a rázne zaklapla zásuvku s čerstvými spismi, určenými na výpis. Neznášala tú ženskú od prvého dňa čo nastúpila. Jej všetečný nos bol všade.
Vrátila sa k svojmu stolu a až po šiestich zazvoneniach zodvihla slúchadlo.
"Prosím, ústav Modrá Voda." jej hlas bol po toľkých rokoch v tejto práci strojený, no i tak zdvorilý a v niektorých momentoch dokonca prívetivý.
"Rozumiem." prikývla sama pre seba. "Hneď vám poviem termín." zalistovala v malom kalendáriku až sa dostala o dve strany ďalej.
"26. 5., utorok.. vyhovuje?" spýtala sa nakoniec a ani nečakala na odpoveď a zaznačila si meno do voľného políčka.
"V poriadku. Dohodnuté." spokojne cmukla. "Dopočutia." A zložila.
YOU ARE READING
Dolu vodou
Teen FictionČlánky hlásajú vysoký nárast psychicky chorých pacientov v mladom veku. Vedú sa dohady, čo je toho príčinou- týranie, nedostatok pozornosti v detstve, drogy.. alebo spoločnosť v ktorej žijeme? Traja mladí ľudia žijú celkom odlišné životy v rôznom pr...
