Po každé keď som sa ráno dívala na seba v zrkadle, vravela som si, že sa zmením. A bude to stáť za to. Tento- krát už určite! Bola so odhodlaná, chcela som to.
Môj odraz bol totiž otrasný - vpadnuté modro-sivé oči bez života olemované roztečenou čiernou linkou, rozmazaný mejkap a rúž na pery rozmachlený po polovici brady. Kedysi pekné a závidenia -hodné uhľové vlasy boli tieto rána príliš strapaté a suché, aby mohli konkurovať tomuto označeniu.
No ako som si každé ráno sľubovala, že všetko bude inak a bude to lepšie.. tak som každý večer padala späť do svojej rutiny a ničila si svoj drbnutý život.
Samozrejme tie večery boli fajn. S pár "zázračnými" pilulkami (ktorých pôvod a účel mi nikdy nebol známy- a ani som po ňom nepátrala) a trochou "prášku do nosa" sa zdal byť život neuveriteľne zaujímavý a fajn. Aj ľudia boli lepší. Milší, zábavnejší a krajší. Ich úsmevy boli viac úprimné a pohyby viac zmyselné.
Svetlá boli jasnejšie, drinky chutnejšie, tance odvážnejšie a zmysly pestrejšie. Toto všetko trvalo dokým ste sa neprebudili. Vtedy bolo všetko už len horšie.
S ukrutnou bolesťou hlavy som sa zvalila späť do postele. Pri predstave že dnes je pondelok a ja musím ísť do školy, sa mi zdvihol žalúdok. Došľaka! Nemohla som si dovoliť viac chýbať. Tento ročník som mala vymeškaných už okolo sto hodín a to bol ledva polrok. Profky to so mnou postupne vzdávali- prepadávala som z piatich predmetov. Mala som chuť sa na to vykašlať i tento- krát.
DU LIEST GERADE
Dolu vodou
JugendliteraturČlánky hlásajú vysoký nárast psychicky chorých pacientov v mladom veku. Vedú sa dohady, čo je toho príčinou- týranie, nedostatok pozornosti v detstve, drogy.. alebo spoločnosť v ktorej žijeme? Traja mladí ľudia žijú celkom odlišné životy v rôznom pr...
