*MAREK*
"Dobré ránko. Raňajky do postele pre moju princeznú," zašvitoril som tak sladko, až mi bolo zo seba zle.
"Marek, vieš o tom, že nie som ani tehotná a ani chromá, aby si ma musel obsluhovať. Za to, že nás, ženy, Pánbožko potrestal, ja nemôžem."
"Ja viem, že nie si ani tehotná, ani chromá, ale keby si bola, aj tak by som ťa ľúbil. Keby si bola tehotná, bol by som rád, pretože by to bolo predsa moje a keby si bola chromá, budem tiež rád, pretože by som ťa mohol nosiť na rukách."
"Tak na rukách! Ale keď sa máš svojpomocne uspokojiť, podotýkam rukou, tak je to problém. A keď ma máš nosiť na rukách, tak už si ich nezničíš? Ja ti dám. Za trest sa ma môžeš dotknúť len vtedy a len tam, kedy a kde ti JA dovolím," vyhrážala sa mi. No to len ja som si myslel, že sú to vyhrážky. Priblížil som sa k nej tak, aby som ju mohol pobozkať, no vzápätí mi na líci pristála jej ruka.
"Myslím to vážne," povedala a ja som zvesil hlavu. Toto bude ešte väčšie utrpenie, ako keby som s ňou nemohol spávať, čo nemôžem ani teraz, kým mi to nedovolí. V tomto momente preklínam všetky baby, s ktorými som spal, pretože kebyže mi vtedy nedajú, musel by som použiť ruku. Lenže všetky sa so mnou vyspali, takže ruka nebola potrebná. Dobre, nechajme moju ruku. Musím Ninu uprosiť, aby zrušila môj trest. Lenže ako? Poznám ju, takže viem, že keď si postaví hlavu, nepohne s ňou nič. Ženy dokážu byť také tvrdohlavé. Alebo to s ňou robia tie hormóny? To je jedno. Teraz musím vymyslieť, ako si zruším ten trest.
*NINA*
Presne toto som chcela dosiahnuť. Potrestala som ho za niečo, čo ani neurobil, ale hlavné je, že som ho zaujala niečím iným a nie lyžiarskym. Nenechám ho v tom dlho, maximálne dva týždne. Jedná sa však aj o mňa. Ja budem musieť vydržať bez jeho upokojujúcich objatí a bozkov. On si bude musieť zvyknúť len na to, že so mnou nebude môcť spať. Mne to vadiť nebude, ale keďže u mňa už býva druhý deň, budem ho musieť vysťahovať. Viem totiž, aký býva neznesiteľný, keď je nadržaný.
"Marek, zlatíčko. Kde si?", zašvitorila som čo najsladšie.
"Sedím v obývačke, pozerám telku, pijem pivo a vymýšľam zrušenie svojho trestu. Máš niečo súrne?", ozvalo sa z prízemia. Počkať....sedí, pozerá, pije a vymýšľa? Nie sú to štyri činnosti? Nevravel, že nevie robiť viac než jednu? Vyzerá, že je celkom pokojný. Musím ho trošku vystresovať.
"No vieš, keď sme boli včera v lekárni kúpiť tie testy. Ja som si dnes urobila druhý a ukázalo mi to dve čiarky," mala som namále, aby som sa začala smiať.
"A......", dolu nastalo ticho. Pravdepodobne si práve uvedomil, čo to znamená, pretože som počula dupot. Utekal ku mne do kúpeľne, no ja som sa tam už zvíjala od smiechu.
"Kde máš ten test?", spýtal sa vystrašene a nahnevane zároveň. Zašmátrala som za sebou a podala mu ho. To však ešte netušil, že test je nepoužitý a čiarky sú dokreslené. Jeho pohľad hovoril za všetko.
"Preboha! Sľubujem, že sa o teba aj o to malé postarám. Nájdem si nejakú prácu, aby som nás mohol uživiť......"
Ja som z neho nemohla:"Marek, skús sa na tie čiarky pozrieť lepšie. Pokojne po nich prejdi prstom." Urobil, čo som mu povedala a potom sa na mňa zarazene pozrel. Keďže boli čiarky nakreslené, prstom ich zotrel. Keď videl, že sa na ňom rehocem, hodil po mne test a odišiel. Počula som, že išiel späť do obývačky. Myslím, že po tomto mu ten trest môžem aspoň zmierniť. Zišla som za ním dolu. Marek sedel na gauči a aj keď televízor bežal, on pozeral do blba. Potichu som sa k nemu priblížila a začala som ho bozkávať. Chvíľu bol prekvapený, ale potom začal spolupracovať. Rukou som zablúdila do jeho hnedo-ryšavých vlasov a pritiahla som si ho bližšie k sebe. On ma hladil po chrbte. Zrazu sa otvorili vchodové dvere a dnu vošiel Tomáš a za sebou ťahal Aďu. Pravdepodobne nebolo zamknuté, keď sa dostali dnu. Okamžite sme sa od seba odtrhli a pozerali na nich rovnako vyjavene ako oni na nás.
"Čo tu dopekla robíte?", spýtala som sa. Ani jeden však nestihol odpovedať, pretože Marek pokračoval:"Vy dvaja. Spolu. A hlavne za ruky. Aďa ty máš aj na viac." Keby pohľad zabíjal.......
"My.....prišli sme na návštevu....," vypadlo po chvíli z Tomáša.
"Chcel si povedať na neohlásenú návštevu," opravila som ho. "Tak to vyklopte. Aďa vyzerá ako princezná Fiona a ty ako Shrek pred porážkou."
"Tak toto bola tá súrna vec? Však sa Bobi prekonal a urobili ste malú Aďu alebo malého Bobiho?", začal sa rehotať Marek. Odpoveďou bol Adin útek na záchod.
"Takže áno.....alebo nie? Ja som tiež vracala, keď sme......"
"Lenže ona dnes už išla asi desiaty krát. Fakt neviem. Dúfam, že len niečo pojedla," prerušil ma Tomáš.
"Mne sa nezdá. Idem radšej za ňou," povedala som a utekala za Aďou.
*MAREK*
"No Bobi, ja ťa obdivujem. Ako ty dokážeš o takýchto závažných veciach mlčať. Teraz mi prosím ťa povedz, čo urobíš, ak je Aďa fakt v tom?"
"Netuším," povedal a ja som počul, že mu je do plaču.
"V tom prípade by sme to mali bleskovo vymyslieť," ozvalo sa zo schodov. Nina k nám prišla a podala Tomášovi test. Keď sa naň pozrel, jeho koža hrala všetkými farbami dúhy. Videl som, že sa o chvíľu rozplače.
"Počúvaj ty hrdina. Sme predsa najlepší kamaráti. Ja s Ninou sa vám budeme snažiť čo najviac pomôcť."
"To je od vás milé. Všetko to má ale jeden háčik. Ako to povieme našim?", ozvala sa za nami Aďa.
"Kebyže mám ja test pozitívny, našim to ani hovoriť nemusím, pretože sú odtrepaní na dva roky do Ameriky a........," začala Nina.
"To je fajn, lenže Adini rodičia sú očividne tu, takže musíme vymyslieť spôsob, ako im Aďa oznámi túto novinku," prerušil som ju.
"Mám nápad. Ak chcete, môžete zostať na pár dní tu," povedala Nina a už ťahala Aďu do svojej izby.
*NINA*
"Výborne! Tí chlapi sú vážne pribrzdení," povedala som so smiechom.
"To však ešte neznamená, že nás neodhalia," povedala Aďa. Keď som za ňou išla do kúpeľne, videla som, že jej nie je zle. Namiesto toho, aby bola sklonená nad záchodom, Aďa sa váľala po zemi a smiala sa. Povedala mi, že sa síce s Tomášom vyspala, ale test si už urobila a bol negatívny. V tom momente mi vnukla nápad. Dohodli sme sa, že ich trošku potrápime. Preto sme druhú čiarku dokreslili. A keďže Tomáš je "veľmi všímavý" chlapec, čiarka zostala neporušená. Keby však mal test v rukách Marek, pochybujem, že by sa ju nepokúsil zotrieť.
DU LIEST GERADE
Prečo som taká sama?
JugendliteraturAlica je žiačka osemročného gymnázia, kde ju všetci pokladajú za tú najdôležitejšiu osobu. Je veľmi obľúbená (aspoň u väčšiny), rodená "vodkyňa" a oblečená tiež nechodí najhoršie. Nakoniec zistí, že by sa mala zmeniť. Príbeh začína písať jej spoluži...