Prečo som taká sama?

Zbohatlíčka......alebo nie?

Ahoj všetci, dúfam, že sa vám zatiaľ príbeh páči. Ospravedlňujem sa za také krátke časti, ale akosi mi došli nápady. Sľubujem, že ďalšie budú dlhšie.

Ako ste už určite zistili, Alica je veľmi zlý a podlý človek. Vždy taká ale nebola. Do tohto "stavu" sa dostala až keď jej rodičia rozbehli firmu. Začalo sa im veľmi dariť, zarábali veľké peniaze, a preto ich malej Alicke kúpili všetko, čo jej videli na očiach. Nezapôsobilo to na ňu hneď, no postupne sa z nej stala taká mrcha, akou je doteraz. Z trojizbového bytu sa presťahovali do obrovskej vily na predmestí, kde mala slečinka dve veľké izby len sama pre seba. Z domom mali nádhernú záhradu s bazénom a o všetko toto sa staral ceý rad zamestancov. Dvaja záhradníci, upratovačka, k piatim veľkým autám mali piatich šoférov a Alica mala ochrankárov, ktorí ju doviedli do školy, čakali pred triedou a potom aj zo školy odviedli. Všetkých si nás premeriavali a dávali nám najavo, že ak sa jej pokúsime niečo urobiť, neskončíme dobre. Nikto z našej triedy sa ich ale nebál, pretože to neboli také gorily ako má Obama alebo iní vplyvní ľudia. Boli to nejakí dvaja urastení chalani, ktorí boli možno dvakrát vo fitku a aj s tými čiernymi oblekmi a okuliarmi vyzerali ako hajzlové pavúky. Alica si užívala svoj bohatý život, na svojich kamarátov kašľala, k nohám jej padali všetci najkrajší chalani, no ona ich jedného po druhom odmietala. V tej chvíli mi ich bolo hrozne ľúto, ale aspoň som sa necítila ako posledná handra. Slečna chodila oblečená v tých najdrahších šatách a obuté mala vždy topánky poslednej módy. Celá trieda ju obdivovala, teda až na moju partiu, ktorá pozostávala zo mňa, mojej najlepšej kamarátky Adi, spolužiačok Sandry a Mišky a dvoch chalanov Tomáša a už spomínaného Mareka. Ten však po tom škandále od nás odišiel, no neskôr si uvedomil, že bez nás je úbohý a vrátil sa. Potom sa však začal motať okolo Alice a neskôr s ňou začal dokonca chodiť. To ma položilo, ale keďže mám takých úžasných kamarátov, dostala som sa z toho pomerne rýchlo. Aby som nezabudla, Marek tiež nie je práve najchudobnejší, takže tí dvaja sa k sebe mimoriadne hodili. Po večeroch chodili na všelijaké párty pre zbohatlíkov, do najúspešnejších barov v meste alebo k jednému domov (nech už tam robili čokoľvek). Majo sa s nami prestal baviť úplne, no my sme to nejako neriešili, pretože sme vedeli, že ho Alica čoskoro odkopne a on nás príde odprosiť so sklopenými ušami. No keď ani po pol roku neprišiel, ignorácia prišla z našej strany. Všetci piati sme si vymazali jeho číslo, blokli sme ho na facebooku a vyhostili ho z našej partie. Stal sa spojencom tej neľútostnej mrchy a my sme s ním nechceli mať už nič spoločné.

Takto to pokračovalo ďalšie dva roky a ja som si na to pomaly zvykla. No potom prišla poriadna rana. Jedného pekného októbrového dňa, prišla Alica bez ochranky. Všetci jej "fanúšikovia" ju okamžite obstúpili a zisťovali, čo sa stalo. Čo sa stalo? Firma jej rodičov pomaličky krachuje. Záhradníkov, upratovačku šoférov aj ochranku museli prepustiť, lebo ich nemali za čo platiť. Celý týždeň sa o tom rozprávalo a v mojej bande sme všetci poriadne vreli. Nie od hnevu ale od radosti, pretože sme videli najsnobskejšieho človeka trpieť, a to nám robilo radosť. Alica stále chodila posmutnelá, pomaly prestávala všetkým rozkazovať, mne sa znovu zlepšili známky a ona dokonca prestala chodiť v tých najdrahších handrách.

Po pár mesiacoch museli predať vilu, vrátiť sa do ich starého trojizbáku a firmu zavrieť. Na Alici som videla, že to nezvláda práve najlepšie, ale čo už, všetko to bohatstvo jej až príliš stúplo do hlavy a ona sa s tým teraz nevie vyrovnať. Keď začala do školy nosiť tmavé oblečenie, všetci si ju prestali všímať. Ohovárali ju aj pred ňou samotnou, pretože sa tvárili, že ju nevidia. Bolo mi jej trochu ľúto. Ale nemohla som stratiť ďalších kamarátov len preto, že sa začnem baviť s nejakou namyslenou pipkou. Jediný, kto Alici pomáhal z depresií bol Marek. Za posledné týždne vyzerala oveľa lepšie. Láska dokáže zázraky. Na stretnutiach partie som vždy nenápadne podhodila tému Alica, no diskusia nikdy nedosiahla výsledok, ktorý som očakávala. Aďa, Sandra, Miška a Tomáš ju hrozne nenávideli. Nemohli ju ani cítiť, pretože im tiež kedysi ublížila tak ako mne. Dobre, ja chápem, že ju veľmi nemusia, veď ani ja nie, ale trochu súcitu by mohli prejaviť. Preboha, začínam sa meniť na sentimentálnu starú babu. Robilo mi síce radosť, že firma jej rodičov krachuje, ale nič zlé som im nepriala.

Nemohla som sa na ňu pozerať, preto som občas, keď sa nikto nedíval, zašla za ňou, aby som ju trochu utešila. Alica sa však vždy len otočila a neodpovedala na žiadne z mojich otázok. Raz ma to hrozne naštvalo, a tak som išla za Marekom, nech s ňou niečo urobí, pretože sa na ňu nedá pozerať. Akurát vtedy sa rozprával s Aďou a s Tomášom, no mne až po chvíľke došlo, že som sa trochu preriekla a okrem toho- on sa s nimi rozprával, čo znamená, že sa niečo muselo stať. V tom momente prišla ďalšia rana.

"Noooo.......ja......." koktal Marek.

"Tak už to vyklop", súrila som ho.

"Rozišiel som sa s ňou. Alica mi v jednom kuse plače na pleci a ja už to nemôžem vydržať. Sťažuje sa na málo miesta v byte, na to, že nemá obrovskú záhradu ani bazén........", vyratúval Majo.

"Jasné, ani ja by som to nevydržala, ale ak nezavrieš ústa tak ti ich zavriem ja", vyhrážala som sa mu v duchu, no nepovedala som nič. Po jeho ozname mi srdiečko len tak poskočilo od radosti. Ja viem, riešime tu, ako dostaneme z Alice depku a ja rozmýšľam nad tým, ako zbalím Mareka. Mala som chuť jednu mu vlepiť, pretože jeho vinou vládne v triede ešte väčšie napätie ako predtým. A asi som to aj urobila, pretože si pošúchal líce a začal mi nadávať. V tom sa pri nás objavila Alica, no samozrejme, nikto si ju nevšímal........teda okrem mňa. Natiahla som sa za ňou a pevne ju chytila za ruku.