Prečo som taká sama?

Odhalenie

*NINA*

Budeme však musieť predstierať Adine tehotenstvo. Zmeny nálad- pohoda, je strašne náladová. Chute- zožerie všetko, čo nezožerie ju. Ranné nevoľnosti- z toho, čo zožerie jej býva často zle. Takže príznaky ani nebude musieť predstierať.

"Počúvaj, upokoj sa. Zvládneme to. Zo začiatku možno budú menšie komplikácie, no to sa po čase utrasie. Teraz si choď ľahnúť. Si bledý ako stena, musíš sa vyspať," počula som Mareka ako dohovára Tomášovi, pretože po tom ako sme odišli, hryzie do vankúša a odmieta sa ho pustiť. Adi a Tomášovi som prichystala izbu a pobrala sa spať. Keď som sa prezliekala, do izby mi vošiel Marek.

"Čo tu robíš?", spýtala som sa ho.

"Spím?", odpovedal otázkou.

"Pokiaľ viem, trest som ti ešte nezrušila, takže odpáľ."

"To mám spať na gauči?"

"Pre mňa za mňa, nasťahuj sa aj k tým dvom alebo spi na zemi," pozrela som sa na neho a on na mňa hodil psí pohľad. No odolaj. "Tak dobre. Ale budeš ležať čo najďalej odo mňa. A ešte som ti zabudla povedať, že za každé porušenie dostaneš facku."

*MAREK*

"Za každé porušenie dostaneš facku," povedala. Ja to risknem. Vrhol som sa na ňu a začal ju obsypávať bozkami.

"Marek! Pusti ma! Pôjdeš spať na gauč, ak ma okamžite nepustíš!", hučala po mne, no ja som sa len rehotal. Milujem, keď je na mňa naštvaná. Poslúchol som. Pustil som ju a ľahol si na druhý koniec jej postele. Dúfam, že to cez noc vydržím.

*AĎA*

Bože aká som šťastná, že nie som tehotná. Asi by som to neprežila. No pred chalanmi to musím udržať v tajnosti. Bude to ťažké, keďže som včera videla, aký bol Tomáš biely. Ale obaja nám perfektne naleteli.

Bohatstvo Tomáš! Nemôžeš chrápať potichšie? Nemôžem zaspať.

Ráno som sa zobudila na Tomov pohyb. Otvorila som oči a videla, že mi leží na bruchu a rozpráva sa s neexistujúcim bábom: "Haló, maličký. To som ja, tvoj ocko." Nevydržala som a začala sa smiať.

"Na čom sa tak smeješ?", nechápavo sa na mňa pozrel.

"Na tebe miláčik. To malé je menšie ako tvoj palec. A okrem toho, nemôže ťa počuť a ani ti nemôže odpovedať."

"No a čo. Ja ho ľúbim aj také maličké. A teba ľúbim tiež," povedal a vlepil mi pusu. Som hladná. Idem nájsť Ninu a potom kuchyňu.

Prešla som na koniec chodby a zaklopala na vyzdobené dvere. Nikto neotváral, tak som vošla. Nina aj Marek ešte spali. Počkať, Marek u Niny v posteli? Fíha, ešte mi majú čo vysvetľovať. Pomaly som prešla k Nine a opatrne ju zobudila.

"Dobré ráno," snažila som sa povedať čo najtichšie.

"Ako komu. Toto ryšavé hovado sa mi sem večer nasáčkovalo a celú noc chrápalo," zhúkla Nina na celú izbu.

"Čo hučíš? Á, Aďka. Ako si spala?", zašvitoril Marek, keď sa zobudil a okamžite sa mi prilepil na brucho:"Haló, maličký. To som ja, tvoj strýko Marek."

"Čo ako teraz stváraš?", spýtala sa s rehotom Nina. "To malé je menšie ako tvoj palec. Kebyže som aj ja tehotná, to robíš? No asi by som sa s tebou rozišla," zahlásila.

"Rozišla? Vy spolu chodíte? Tehotná? Vy ste spolu spali?", spýtala som sa prekvapene.

"Je neinformovanosť tiež príznakom gravidity?", spýtal sa Marek.

"Nie miláčik, nie je. Keby bola, si tehotný. A Aďa áno, áno, áno a áno," odpovedala so smiechom Nina.

"Dobre povieš mi, kde nájdem ingrediencie na raňajky. Som príšerne hladná."

"A čo by si si dala na raňajky, zlatíčko?", ozval sa za mnou Tomáš. Netuším, ako som sa dostala k tomuto človeku, ale nevymenila by som ho za nič.

"Tak na začiatok by som si dala cereálie s mliekom, potom si dám nejaký chlieb s horčicou a uhorkami a potom ešte asi jogurt."

"Páni Aďa, ja viem, že si tehotná, ale nie je to trochu divná kombinácia?", čudoval sa Marek.

"A ty si myslíš, že keď budeme čakať malého Majka, že ja budem jesť inak?", spýtala sa ho Nina.

"Budeš, lebo ty neješ ani horčicu, ani jogurty," ozvala som sa.

"Pozrite sa na neho. On rozmýšľa. Počuj Aďa, vy ste sa museli teda riadne snažiť. Netuším síce ako, ale podarilo sa ti dostať mu do hlavy rozum," povedal Marek ukazujúc na premýšľajúceho Tomáša.

"Bobinko, nad čím tak premýšľaš?", spýtal sa ho.

"Nad menom toho malého," povedal, no pohľad mal stále neprítomný.

"Mne sa páči Alex," zahlásila som.

"Ako chlapec?", spýtala sa ma Nina.

"Ako oboje."

"A čo keď sa narodia dvojičky, ty génius?", zapojil sa d toho Marek.

"Tak vymyslíme iné mená, ty génius," odsekla Nina.

"Chlapec Oliver a dievča Ema alebo Sofia," ozval sa zrazu Tomáš.

"A druhé chlapčenské meno? Môžu to byť predsa dvaja chalani," v Marekových očiach sa zablysla túžba.

"Budete sa ešte dlho zaoberať menami pre to decko? Ja som vážne hladná," prerušila som ich rozhovor. Pobrali sme sa teda do kuchyne. Ja som sa hneď rozbehla ku chladničke a chalani sa na mňa so smiechom pozerali. Ešte ale nevedia, že to dieťa ani neexistuje.

"Koľko peňazí máte na účte?", spýtala sa zrazu Nina. Tá otázka ma zarazila. Nechápavo som sa na ňu pozrela. Žmurkla na mňa a usmiala sa. Pochopila som.

"Prečo?", povedali sme naraz.

"Lebo to dieťa musíš do niečoho obliecť, musíš ho nakŕmiť, po prípade mu dať nejaké lieky a podobne. Ale ak sa nám nepodarí nikde zohnať lacnú výbavu, môžem sa ísť pozrieť do pivnice, malo by tam byť niečo po mojom bratovi," odvetila Nina.

*MAREK*

Čo majú tie dve strigy v úmysle? Videl som Adin nechápavý pohľad a Ninine žmurknutie. Musím to zistiť. Išiel som teda za babami:"Prepáč Aďa, môžem si na chvíľu požičať Ninu?" Prikývla, tak som ju schmatol za ruku a ťahal preč.

"Marek, okamžite ma pusti. Čo odo mňa chceš?", začala po mne hučať.

"V prvom rade sa upokoj. Mám na teba jednu otázku."

"Pýtaj sa. Ale ak to bude hovadina typu " zrušíš mi trest", neodpovedám."

"Tie čiarky na Adinom teste boli dokreslené, však? A opováž sa klamať."

"No tak boli, a čo. Zrútil sa svet?", vybehla na mňa.

"Nie, svet sa nezrútil, ale Tomáš áno. Za posledné dva dni som ho nevidel ani raz vonku. Keď ho volám najesť sa, tak mi len povie, že nie je hladný. Veď si videla, že ani raňajky nezjedol."

"Aspoň že máme teba. Ty si zjedol aj svoje, aj jeho a dokonca aj časť mojich," uťahovala si zo mňa.

"Ja to myslím vážne. Veď sa na neho pozri. Keby nešuchtal nohami, tak ho ani nezbadáme, lebo splýva so stenou," povedal som, keď okolo nás prešiel. "Ty alebo Aďa sa s ním musíte porozprávať."

"A prečo to neurobíš ty? Ste predsa najlepší kamaráti."

"Pretože ja som to "dieťa" nesplodil a ani som nenakreslil tie čiarky. A okrem toho, ty si predsa tiež jeho dobrá kamarátka," každé slovo som zdôrazňoval a "dobrá kamarátka" som doslova vypľul, aby pochopila, čo tým myslím.