Prečo som taká sama?

Čiarky zmizli a dieťa ZATIAĽ nie je

*MAREK*

Keby mala schopnosť zabíjať pohľadom, ležím mŕtvy na zemi. Zazrela na mňa, ale vedela, že mám pravdu. Musia sa s ním porozprávať ony.

*TOMÁŠ*

Ja tomu nemôžem uveriť. Stal som sa otcom. Nedokážem sa s tým zmieriť. Mám len 17 rokov, celý život pred sebou a namiesto toho, aby som si ho užíval, sa budem starať o dieťa. O vlastné dieťa.

"Tomáš, kde si? Potrebujeme sa s tebou porozprávať," hovorila Nina čo najpomalšie, akoby sa rozprávala so psychopatom, ktorý má samovražedné sklony.

"Počuj, ak chceš vidieť, ako tam to malé hrá futbal, mal by si ísť sem," zavelia Aďa. Okamžite som vyletel z kresla a utekal za nimi.

"Tak, kde je môj malý futbalista?"

"Žiadny futbalista ani futbalistka nie sú," povedala Nina, no ja som nechápal, tak pokračovala.

"Teraz sa dobre pozeraj." Pred nos mi strčila Adin tehotenský test. Aďa jej ho zobrala a po mieste, kde boli čiarky, prešla prstom. Čiarky boli v momente preč.

"Ja......to......nechápem," vypadlo zo mňa po chvíli.

"Čo na tom nechápeš? Oklamali ťa a čiarky nakreslili. Aďa nie je tehotná. Ale nič si z toho nerob. Aj ja som sa už nechal nachytať," objavil sa za mnou Marek.

"Takže ty nečakáš dieťa? Prečo si mi to nepovedala hneď?", spýtal som sa Adi.

"Pretože chceli vedieť, ako zareaguješ na to, že s tebou čaká decko," odpovedal Marek za Aďu.

"Je to pravda? Dokreslila si čiarky len preto, aby si vedela, ako budem reagovať, keď sa to fakt stane?"

"Je to pravda. Vieš, bola by som hrozne nešťastná, keby si nebol otcom mojich detí."

"Ó, to je také romantické. Prečo také niečo neurobíš aj ty?", spýtala sa Nina Mareka so slzami v očiach. Nechápal som, prečo plače, ale keďže ma už zamestnávala Aďa, viac som to neriešil.

*MAREK*

No super. Presne toto som nechcel. Ležím na posteli a moje tričko je v stave, ako keby som práve vyliezol z bazéna. Nina má tvár zaborenú do mojej hrude a už asi hodinu vkuse plače. Nieže by mi to nebolo príjemné, ale dosť ma znervózňuje skutočnosť, že neviem, prečo plače. Rozplakalo ju to, čo povedala Aďa alebo jej je ľúto to, čo urobili Tomášovi? V každom prípade ma dosť urazilo, keď povedala, že nie som romantický. Veď ja jej ukážem, aký nie som romantik. Mám v pláne tých dvoch vyhnať a pripraviť večeru len pre nás dvoch. Dúfam, že sa mi to podarí.....teda, ak sa od nej do večera pohnem. Drží ma tak pevne, že pomaly začínam strácať vedomie. Neviem ako, ale zaspal som. Keď som sa zobudil, Nina ma ešte stále držala, ale spala. Opatrne som zo seba zložil jednu ruku a potom aj druhú a chystal som sa na odchod.

"Kam ideš?", spýtala sa ma uplakaným hlasom. Otočil som sa a skoro som skolaboval. Vlasy mala strapaté, špirálu mala všade len nie na očiach a potom som si všimol, že jej oči mám otlačené aj na tričku. Nevedel som, čo jej mám povedať. Nemôžem jej povedať, že ten jej plač deprimuje aj mňa, ale mám jej klamať?

"Nadýchať sa kyslíka," povedal som bez rozmýšľania.

"Tak si otvor okno."

"Vážne? Toto tvoje strešné okienko, cez ktoré ide minimálne svetlo, aj keď je slnko vysoko nad obzorom? Ak tu nechceš byť sama, poď so mnou,"povedal som so smiechom. Zatvárila sa urazene. Nie, ja už mám šteklenia dosť a inak ju k úsmevu donútiť neviem. Pohla sa smerom ku mne a keď bola dostatočne blízko, vlepil som jej pusu a ona mi vlepila facku. Do riti! Ja som zabudol. Mám zakázané sa jej dotýkať bez dovolenia. Ale stálo mi to za tú bolesť. Usmiala sa.

Nina zostala v izbe a ja som išiel do záhrady. Keď som otvoril dvere, stuhol som. Na záhradnej hojdačke sedel Tomáš a bol prilepený na nejakej babe. A som si na sto percent istý, že to Aďa nebola. Ale kde tá v riti je?

"Ehm.......neruším?", nešetril som výčitkami. Okamžite sa od seba odtrhli a pozerali na mňa ako na zjavenie. No neboli jediní. Môj pohľad vyzeral pravdepodobne rovnako, pretože dievča, ktoré práve Tomáš "zamestnával", bola Alica.

"Ó.....môj.......Bože," vypadlo zo mňa. Čudujem sa, že som povedal aspoň niečo, pretože toto bol totálny šok.

"Alica? Čo....tu....robíš?", snažil som sa povedať čo najpokojnejšie, no veľmi sa mi to nedarilo. Nie, nie, nie, nie, nie.

"Marek, zobuď sa!" Otvoril som oči a nado mnou sedela Nina.

"Haló, už ma vnímaš? Čo sa ti snívalo, že si musel tak kričať?" Namiesto odpovede som sa zdvihol z postele a namieril si to do kúpeľne.

*NINA*

Musela som ho zobudiť. Kričal, ako keby ho v tom sne mučili. Bez slova odišiel do sprchy. Vyzeral byť dosť namrzený. Čím mu zlepším náladu? Už viem, idem za ním.

Potichu som vošla do kúpeľne a zavrela za sebou dvere. Dala som si dolu tepláky aj tričko a zostala som len v spodnom prádle. Oprela som sa o práčku a čakala, kým vylezie.

Keď sa odhrnul záves, Marek od strachu poskočil.

"Máš zlé svedomie?", spýtala som sa trochu výhražne a nečakala na odpoveď. Vrhla som sa na neho a po chvíľkovom prekvapení začal spolupracovať. Vedela som, že na toto čakal už dlho, pretože pod uterákom, ktorý mal obmotaný okolo pása, sa mu začala robiť hrča. Pritlačila som ho k stene a svojimi pohybmi som ho začala trošku dráždiť. Slastne privrel oči a z úst sa mu vydral slabý vzdych. Bože tí chlapi fakt nič nevydržia. Presunula som sa na jeho hruď, kde som začala bozkávať a ohmatávať jeho dokonale vypracované svaly.

"Ty divoch," povedal so smiechom.

"V kúpeľni?" Neodpovedala som, ale vzhľadom na to, že som mu zakázala dotýkať sa ma, odpoveď zrejme nečakal. Chytil ma za boky, nadvihol a položil na zem tak, že som ležala pod ním. Začal ma bozkávať a rukami sťahovať ramienka podprsenky. Zabudla som, že som len v spodnom prádle a on len v uteráku, takže vyzliekanie bolo pomerne ľahké.

Áno schyľuje sa presne k tomu, čo si myslíte, takže si t o domyslite, pretože sa mi to nechce vypisovať.

*AĎA*

Bože, z tej kúpeľne idú zvuky. Typujem, že si to tam Marek s Ninou rozdávajú. Ja im to nevyčítam, ale mohli by byť trochu potichšie. Čudujem sa, že mu to Nina dovolila......kvôli tomu "trestu".

Po tom, čo som Tomovi povedala, že nie som tehtotná, je ako vymenený. Už dve hodiny sedíme pred telkou a on zožral štyri balíky čipsov. Nechutné. Ale dobrou správou je to, že už nie je taký bledý a začal znovu poriadne jesť.

Bože Nina, fakt by ste mohli byť trochu potichšie!

Ahojte ľudkovia, ospravedlňujem sa za to, že som dlho nepridávala, ale fakt sa mi nechcelo a okrem toho som stratila nápady.

Ešte raz SORRY

I LOVE YOU

Ivqa