Between the Lines /SK

XII.

Rony:

S veľkou nádejou som zaklopala na dvere na siedmom poschodí. V mysli som si rýchlo zopakovala slová mojej požiadavky.

,,Ďalej," začula som a pomaly som otvorila dvere do kancelárie slečny Camilly.

Sedela za stolom podpisujúc nejaké dokumenty. Prívetivo sa na mňa usmiala, čo značilo, že všetko by mohlo prebehnúť hladko... ak by na jej pohovke nesedel James.

Zastavila som sa vo dverách pod jeho prísnym pohľadom. Premeral si ma od hlavy po päty. Čo tu robí?

,,Čo sa deje, Rony?" vyzvala ma Camilla. Stále v miernom šoku som sa na ňu zahľadela. Môžem sa rozlúčiť so súhlasom.

,,Sadni si," poukázala na kreslo pred jej stolom. Opatrne som zavrela dvere a prešla ku kreslu. Sadla som si do kresla potiahnutého tmavomodrou látkou snažiac sa odignorovať Jamesovú prítomnosť. Prišla som práve za slečnou Camillou, aby môj problém povedala Jamesovi bez mojej prítomnosti. Čo mám spraviť teraz?

,,Ja... Ehm... Nechcem rušiť," začala som.

,,Nerušíš." Prečo som mala pocit, že áno?

Bez Jamesa v mojom zornom poli som pomaly získavala odvahu, i keď myšlienka, že je za mojím chrbtom, ma desila. Nevedela som ako sa pri ňom správať odkedy sme prišli na túto stranu. Včerajší konflikt s generálkou bol len potvrdením, že som nepoznala ľudí vo svojom okolí.

Slečna Camilla sa na mňa opäť milo usmiala. Aj jej oči odzrkadľovali láskavosť. Stále očakávala dôvod, prečo som tu. Rovnako ako aj James za mnou.

,,Chcela by som poprosiť o priepustku." Dalo sa to nazvať priepustkou? Verila som, že slečna Camilla ma bude chápať. Zachránila ma aj v prvý deň, možno tak spraví i teraz.

,,Moji kamaráti chcú ísť zajtra do cukrárne. Máme tréning, ale veľmi rada by som s nimi šla. Veľa to pre mňa znamená..." Nevedela som, čo viac dodať a slečne Camille nebolo treba viac.

,,Samozrejme. Uži si to." Usmiala som sa. To išlo ľahšie ako som...

,,Kde je tá cukráreň?" Jamesov ľadový hlas ma prikoval v sedadle. Oh nie.

Pripomenula som si, že vyžadoval, aby som pri rozhovore s ním, udržiavala očný kontakt. Otočila som sa v kresle, aby som mu čelila.

,,Je v neďalekom mestečku..." Mám len túto príležitosť zapadnúť do skupiny v mojej triede.

,,Kto sú tvoji priatelia?"

Prehltla som.

,,To by stačilo," vyslovila Camilla, keď sa postavila zo svojho miesta. Prešla ku mne a položila mi ruku na rameno v snahe podporiť ma. ,,Nie je na výsluchu."

James podozrivo zažmúril na slečnu Camillu. Po pár sekundách však bezradne vzdychol a oprel sa do pohovky. Preložil si pravý členok cez ľavé koleno. Jeho odreté hánky na rukách boli výstrahou pre každú živú dušu v okolí.

,,Fajn. Zajtra je aj tak na pláne len beh a to ti ide."

Moje telo sa po jeho slovách zázračne uvoľnilo. Už som ani nedúfala, že existovala šanca...

,,Ďakujem," zdvihla som zrak k slečne Camille. Odprevadila ma k dverám pýtajúc sa na moje doterajšie výsledky v škole. S radosťou som sa pochválila s úspechmi v prvom čítaní slabík a začiatkoch matematiky.

,,Uži si to," dodala opäť. Prikývla som a rozbehla sa smerom k výťahu. Nemohla som sa zbaviť širokého úsmevu na mojej tvári.

Idem prvýkrát do cukrárne!