Čti a dozvíš se 💜
Je to BL málo kdy se objeví holka kluk (asi spíš nikdy)🤷
Píšeme to dvě pod každou kapitolou bude jméno spisovatelky 😈😈
Pokud nejsi připravený na 18+ nebo sprostá slova nečti to ☺️😜
PRÍTOMNOSŤ Sedel na chodbe, bolo to nekonečné čakanie. Celé telo mi tŕplo z toho čakania. Keby som vedel čo sa stane nikdy by som ho k tomu nenútil. Je to všetko moja vina, vyčítal som si zatiaľ čo som čakal, kým sa dostaví za mnou niekto, kto mi povie nejaké správy.
O ŠESŤ HODÍN SKÔR ,,Nie Jimin, naozaj si nemôžeš dať na Jinovu a Namjoonovu svadbu biely oblek.'' snažil som sa vysvetliť Jiminovi. ,,Kookie, je to jediný oblek, ktorý mám.'' odporoval mi Jimin. ,,Miláčik, ten oblek si mal naposledy na sebe pred piatimi rokmi, určite ti už nebude pasovať! A hlavne nemôžeš mať na ich svadbe oblek rovnakej farby ako ženíchovia!'' argumentoval som. ,,Dobre - dobre, máš pravdu ty môj rozčertený zajačik, dnes pôjdem do mesta a kúpim si nový oblek.'' odpovedal mi Jimin. ,,Tak sa mi páčiš, keď si pekne poslušný. Ouu to už je toľko hodín, musím utekať, lebo budem meškať do práce, papa láska! A ešte niečo... nevolaj ma zajačik.'' povedal som so smiechom Jiminovi zatiaľ čo som mu dával pusu na rozlúčku. Jeho odpoveď už bol len smiech.
PRÍTOMNOSŤ Začal som byť čoraz viac v strese, od strachu som už nemohol ani dýchať. Začali sa mi kotúľať slzy po lícach, keď v tom sa konečne otvorili dvere na Jiminovej nemocničnej izbe. ,,Pán Jeon Jung Kook?'' zavolal na mňa doktor, zatiaľ čo listoval v zložke. Pribehol som k nemu a čakal som čo mi povie. ,,Váš manžel utrpel poranenia v oblasti hrudníku a mal otvorenú zlomeninu na nohe, ktorú sme museli operovať. Momentálne je jeho stav stabilizovaný a čoskoro by sa mal prebrať z umelého spánku.'' prehovoril doktor. Spadol mi kameň zo srdca, bál som sa, že zomrie. Poďakoval som doktorovi, ktorý zjavne z môjho správania usúdil, že chcem ísť za Jiminom, tak mi len gestom naznačil, že môžem ísť. Vošiel som do jeho izby, stále spal, jeho koža bola úplne bledá, dokonca aj jeho vždy ružovučké mochi líčka boli teraz bez farby, vypadal tak krehko, chcel som sa ho dotknúť, ale mal som pocit, že ak to urobím, tak sa rozbije ako porcelán. Nakoniec som sa odhodlal, sadol som si na stoličku vedľa jeho postele a jemne som ho chytil za ruku. Sklonil som hlavu a začal som plakať, tak veľmi som sa bál, myslel som, že sa mi zastavilo srdce, keď mi volali z nemocnice, že sem priviezli Jimina po autonehode a smeruje na operačný sál. Po chvíľke som cítil, že mi Jimin dotyk opätoval. Hneď som zdvihol hlavu a cez slzy som videl, že sa Jimin pozerá mojim smerom. ,,Zajko?'' oslovil ma. ,,Láska, konečne si sa prebral, tak veľmi som sa o teba bál, už nikdy ťa nepustím nikam samého!'' snažil som sa mu povedať cez slzy. ,,Neboj sa, som v poriadku, dokonca som si kúpil aj ten oblek.'' povedal Jimin s náznakom úsmevu.
Ups! Tento obrázek porušuje naše pokyny k obsahu. Před publikováním ho, prosím, buď odstraň, nebo nahraď jiným.
Ahojteee, prinášam vám ďalšiu jednohubku, dnes z nemocničného prostredia.💜🏥 Dúfam, že sa vám páčila, budem rada ak zanecháte komentík a ⭐. S láskou vaša Zuzzie.💕🔥
