Why can't we be friends? (SVK)

I.

Harry's Pov:
Stisol som zuby k sebe. Ďalší úder a potom ďalší. ,,Prosím...nechaj ma na pokoji..." zaplakal som. ,,Povedz mi, prečo by som mal Styles?" precedil pomedzi zuby. ,,Nie si taký zlý...prosím..." otočil som sa na chrbát, aby som mu videl do tváre. ,,Máš pravdu...pretože som oveľa horší..." zavrčal, kopol ma do boku, odišiel preč aj so svojimi kamarátmi a spolu sa na mne schuti smiali.
Ja som prepukol v ešte väčší plač a začal som sa plaziť k mojej skrinke. Bolelo ma to. Vždy ma tak veľmi bolelo keď ma bil. Pomocou lavičky som sa postavil a oprel som sa o moju skrinku. ,,Do riti..." šepol som potichu a trasúcimi sa rukami som otvoril skrinku pomocou kľúčika. Vybral som si učebnicu a zošit na fyziku spolu s peračníkom. Upravil som si moju hnedú kockovanú vestu na hrudi a aj staré okuliare na očiach.
,,Si v poriadku?" spýtal sa ma jemne piskľavý hlas. ,,Áno som Jessie. Nič to nie je. Už som si na to zvykol," potiahol som ďalší vzlyk do seba. ,,Nemáš byť na to zvyknutý. Je nespravodlivé, že ti takto ubližuje," pohladila ma po líci. ,,Nechaj to tak Jess. Ja to už nejako prežijem. Poďme do triedy," vydýchol som a spolu sme vošli do triedy, kde sa to hmírilo omegami. Na našej škole bolo zakázané spájať do tried iné postavenia spoločnosti. Čiže omegy boli s omegami, bety s betami a alfy s alfami. Aj keď sme boli v tom istom ročníku. Sadli sme si do druhej lavice pri okne a začali sme sa rozprávať.
„Nevadí ti, že ti tečie krv z nosa?" spýtala sa ma Jessie po chvíli. „To fakt?" prešiel som si po špičke nosa a zbadal som krv. „Nechceš ísť za zdravotníčkou? Dá ti na to ľad..." ustarane na mňa pozerala. „Nie, netreba. Len pôjdem na záchod a tam si to ošetrím," zdvihol som sa z miesta. „Poviem profákovi, že budeš trochu meškať?" naznačila mi pohľadom moju učebnicu fyziky. „Ak budeš taká dobrá," pokúsil som sa o chabý úsmev. „Samozrejme Hazz. Pre teba všetko," usmiala sa a ja som vyšiel z triedy. Zabočil som najprv doľava a potom o chvíľu doprava a predo mnou sa ocitli veľké železné dvere s nápisom "WC MUŽI".
Jemne som ich potlačil a naskytol sa mi pohľad na veľmi dobre udržiavanú miestnosť. Prešiel som ku zrkadlu a skontroloval som si nos. Nebol zlomený a nebolo to ani také hrozné. Zobral som si papierovú utierku a utrel som si krv. Potom som si opláchol podráždené okolie nosa. Skontroloval som si tvár a prehrabol som si moje kučery, ktoré boli doslova všade. Ešte chvíľu som tam však ostal, aby som sa ukľudnil. Pretože som bol stále trochu vystrašený z toho, ako sa to všetko rýchlo zomlelo. Vychádzal som z učebne hudobnej a niekto do mňa hrubo sotil. Udržal som sa však na nohách a otočil som sa na dotyčného, ktorý mi narušil moju malú bublinu.
A bol to on. Louis. Louis Tomlinson. Drzá a arogantná alfa, kráľ celej školy. Každá omega sa ho bála a ani bety nezaostávali. Ja som sa ho tiež bál, ale naprieč všetkým, som ho miloval z celého srdca. Áno. Počuli ste dobre a ani ste neohluchli. Milujem chalana, ktorý ma šikanuje už odvtedy, čo som sem nastúpil. A to už sú dva roky. Smeje sa mi, že vyzerám ako dedko, kvôli mojej veste a okuliarom. Ale môžem ja za to, že mám zlý zrak? Bez okuliarov nedovidím ani na vlastné prsty na nohách. Ale späť k tej udalosti. Spomínaný chalan, to najkrajšie stvorenie aké som kedy videl, mi povedal veľmi nepekné a hrubé slová a zrazil ma k zemi.
Potom zo strán priskočili jeho kamaráti, Zayn a Liam a začali mu pomáhať v ubližovaní mi. Bezmocne som sa tam pod nimi krútil a plakal som o pomoc. Lenže ani jeden dozorkonajúci učiteľ ma nepočul cez ten veľký lomoz, čo je furt na chodbe. A najhoršie bolo, že som sa nemal ako brániť. Oboma rukami som si chránil hlavu a na telo som nepomyslel. Niekedy by som chcel mať aspoň o pár rúk viac. Možno by som sa aj ubránil.
Precitol som z myšlienok a pozrel som sa na seba do zrkadla. Vedel som, prečo si zo mňa uťahuje. Veľmi dobre som to vedel. Zotrel som si poslednú slzu a chcel som vyjsť von zo záchodov, ale započul som za dverami kroky. Spanikáril som, schoval som sa do jednej z kabínok a v tom strese som sa tam ani nezamkol. V úplnom tichu som načúval, ako sa dvere otvorili a ako niekto vošiel dnu. Po chvíli si odkašľal a zamieril ku kabínkam. "Prosím len nie tu..." začal som sa modliť. Ale modlenie prestalo tak rýchlo ako začalo, pretože sa na mňa už pozeral pár zafírovomodrých očí...

Loads of love
~S.