Why can't we be friends? (SVK)

8.

Harry's Pov:
Heat trval dlho. Veľmi dlho. Keď však konečne nastal jeho koniec, doľahla na mňa samota a dotieravé myšlienky.

Ako to teraz bude s Louisom?
Je Tomlinson v poriadku?

Najradšej by som ostal doma zabalený v špinavých prikrývkách, ale predstava Louisa na školskej chodbe ma donútila postaviť sa, odkráčať do kúpeľne a po mučivom týždni zo seba ako-tak spraviť človeka. Musím tú alfu vidieť. I keď som sa zmieril s možnosťou, že mi v najbližšej chvíli, čo ma zbadá rozbije pisky. Záležalo na tom? Od rána však cítim divné a bolestivé puto, ktoré mi hrýzlo svedomie a spôsobilo otázky čo sa mi hmýrili v hlave.

Ako sa má Louis? Ako sa cíti?

Nechcel som sa im už ďalej brániť a tak som jednoducho priznal moju túžbu vidieť brunetovu arogantnú tvár.
Veď bola prvá, na ktorú som pomyslel keď som ráno otvoril oči. Škola bola pustá. Teda, nebola. No bola pre mňa. Pretože som nikde nezbadal spomínanú strapatú alfu, dokonca i jej skupinka sa mi vyhýbala oblúkom. Hádzali na mňa veľké a skúmavé pohľady vždy, keď som popri nich obišiel so sklonenou hlavou. Tomlinson však  nikde. Akoby sa po ňom zľahla zem. Čo ma potichu mrzelo. Na druhý týždeň v pondelok, som zase prišiel do školy s malou dušičkou, že Tomlinson už prišiel.
Ale zase som sa mýlil. Nikde ho nebolo. Chýbal mi jeho smiech, ktorý sa ozýval všade po chodbe, keď sa smial s kamarátmi. Každú prestávku som sa motal okolo jeho triedy a nakukoval som dnu, že či ho tam náhodou neuvidím. Ale staršie alfy ma odtiaľ iba vyhnali preč s výsmechom. Vtedy som si povedal, že je čas na zmenu môjho štýlu obliekania.
Hneď po škole som sa zastavil u mojej očnej, či by som nemohol mať šošovky namiesto mojich okuliarov. ,,Si si istý, že to chceš Harry? Môžu ti poškodiť zrak, keď si ich tam nebudeš dávať správne..." spýtala sa ma. ,,Budem ich aj tak používať iba v škole. Doma budem stále nosiť okuliare..." zvesil som hlavu. ,,Smejú sa ti v škole kvôli okuliarom?" prisadla si ku mne. Iba som smutne prikývol. ,,Kto?" objala ma okolo pliec. ,,To nemusíte riešiť teta. Už som si na to zvykol," povzdychol som si. ,,Dobre. Tak počkaj tu a ja ti tie šošovky donesiem..." zdvihla sa z miesta a odišla do druhej miestnosti. Čakal som na ňu asi dvadsať minút. Vrátila sa s malou krabičkou.
Potom mi vysvetlila, ako si ich mám dávať do očí a ja som jej nakoniec zaplatil. Z ordinácie som v tichu prišiel až domov, kde som si ľahol do postele a nadýchol som sa silnej vône z vankúša.
A koho bola? Správne. Tomlinsonova. Snažil som sa na neho nemyslieť, ale to puto, ktoré medzi nami utvoril, bolo až veľmi dotieravé.
Radšej som vstal a vošiel som do kúpeľne, kde som si do očí dal šošovky. Párkrát som zažmurkal, aby som si na ne zvykol. Pozrel som sa na seba v zrkadle a rozcuchal som si vlasy. Prebehol som do izby, kde som si obliekol voľné biele tričko s krátkym rukávom a úzke skinny jeans. Vrátil som sa naspäť ku zrkadlu a pozrel som sa na seba. Vyzeral som úplne inak. Vyzeral som drsnejšie a viac sexy, podľa toho, čo som videl.
,,Nový Harry Styles..." usmial som sa pre seba. Vybral som si šošovky z očí a nasadil som si naspäť okuliare. Prešiel som do izby, kde som sa prezliekol do pohodlného oblečenia a začal som si robiť úlohy. Takto to išlo celý týždeň. V škole si už trochu zvykli, že som zmenil štýl. Teda dúfam.
V piatok druhého týždňa, čo sa Tomlinson v škole ani neukázal, som si všimol, že už chýbajú aj Zayn a Liam. "Aspoň si ma nikto nebude všímať..." pomyslel som si a pohodovo som prežil už štvrtý deň v oblečení môjho nového ja. Víkend som prežil ťažko. Keďže ma hrýzli moje myšlienky. Spravil som si pár cvičení na ukľudnenie, aby som na všetko zabudol.
V nedeľu som zaspával s príjemným pocitom. Dneska ráno, som si trochu privstal, aby som sa mohol aj osprchovať. Keď som vychádzal z kúpeľne s turbanom na hlave a uterákom okolo pása, tak som míňal Gemmu, ktorá tam práve teraz vchádzala. ,,Dobré ránko. Už si si zvykol na šošovky?" usmiala sa. ,,Dobré. Áno zvykol..." stratil som sa v izbe, kde som si na seba dal môj outfit.
Boxerky, ponožky, čierne skinny jeans a biele voľné tričko s krátkym rukávom. Prehrabol som si vlasy.
S pobalenou taškou som zišiel do kuchyne, kde som si zobral jablko ako raňajky a fľašu vody. Obul som sa a vyšiel som z domu. Ale rýchlo som si to rozmyslel, keďže začalo pršať. Vrátil som sa dnu, zobral som si dáždnik a vyšiel som vonku už po druhýkrát. Veľmi som nezmokol. Vošiel som do školy a zložil som dáždnik. Prehrabol som si vlasy.
Prešiel som k mojej skrinke a niekto ma objal zozadu. ,,Čo do?" zvrtol som sa na päte. ,,Ahoj Harry. Dlho sme sa nevideli," usmial sa šibalským blonďák. ,,Niall!" zapišťal som a tuho som ho objal. Niall bol môj najlepší kamarát už detstva. Ale je beta. Čiže nie sme spolu v triede. ,,Tiež si mi chýbal. A pozerám, že som ti chýbal dosť," smial sa. ,,Áno chýbal. Ale prečo dosť?" spýtal som sa. ,,Zmenil si sa..." prezrel si ma. ,,Len som zmenil štýl," zasmial som sa. Chceli sme sa porozprávať, ale zazvonilo na hodinu.
,,Tak po prvej alebo druhej Curly. Ak samozrejme nebudem musieť riešiť veci u riaditeľa..." usmial sa na mňa a odišiel do triedy. ,,Ahoj!" zakričal som a vbehol som do mojej triedy. Absolútne som nevnímal celú hodinu. V hlave som mal toľko myšlienok okolo Louisa a vlastne všetkého. Úplne som zabudol na Nialla. A to isté sa opakovalo aj počas druhej hodiny.
Po druhej hodine som sa vytratil z triedy ako duch a bol som sa trochu prejsť. Keď som sa vracal, tak som zrazil k zemi telo tenkého chlapca a on spadol na chrbát ako handrová bábika. Zasmial som sa. Jednou rukou si odkryl oko, aby zistil, kto sa na ňom smeje. Pomerne rýchlo si to však rozmyslel. Zamračil som sa...

A je to tu. Ďalšia kapitolka tejto drámy. johaano nemá toľko času, aby písala, tak mi poslala začiatok a ja som sa dokopala ku koncu.
Dúfam, že sa páči❤
A v ďalšej časti uvidíte, ako Harry zareaguje na Louisov stav.
See ya and love ya!
~J&S.
💚💙