Why can't we be friends? (SVK)

12.

Harry: *nedokázal som uveriť, že si ma Louis Tomlinson skutočne ide označiť. Pred niekoľkými týždňami sme si boli len cudzinci. Teraz, jeho zuby na mojom krku bolo jediné, po čom so skutočne túžil. Aby mi Louis ovládol každučkú časť tela, duše aj mysle* Louis...

Louis: *sily mi postupne ubúdali s tým, ako som si ho robil svojim. Keď som bol hotový, tak som mu unavene padol do náruče*

Harry: *jazva sa mi zahojila rýchlosťou svetla a ja som vyčerpane, spolu s Louisom v náručí ochabol* L-Louis...S-si v poriadku? *zrazu to bolo úplne všetko inak. Cítil som Louisovu vyčerpanosť, jeho pocity a vnímal som všetky jeho funkcie*

Louis: *prikývol som a roztrasene som na neho zodvihol moju hlavu* a t-ty? S-si v p-poriadku?

Harry: Ja...Neviem...*zašepkal som*

Louis: potrebuješ pomôcť? Potrebuješ sa uvoľniť? *zobral som si jeho tvár do dlaní* hovor so mnou Hazz...potom sa cítim zle...

Harry: Som v poriadku...je to...iné...

Louis: *nechápavo, ale ublížene som sa na neho pozrel* spravil som n-niečo o č-čom ne-neviem?

Harry: Nie...Nie! Preboha, nie! Je to...úžasné...*zaboril som si hlavu do jeho hrude* Vedieť, že si môj...a ja tvoj...

Louis: *potichu som kňukol. To trochu bolelo* nemám ti pomôcť? *zišiel som rukou z jeho tváre k jeho poklopcu na nohaviciach*

Harry: Lou...*zavzdychal som. Akokoľvek bol Lou slabý, vždy bol v tomto dobrý*

Louis: mám? *jemne som mu skusol ušný lalôčik*

Harry: P-prosím...

Louis: tak poďme...do tvojej izby...*šepol som mu do ucha a pomrvil som sa na ňom*

Harry: *s Louisom v náručí som sa presunul do svojej izby. Alfa sa na mňa okamžite zvalila, sediac na mne obkročmo*

Louis: *moje rúčky sa stratili pod jeho tričkom*

Harry: L-Lou, no tak, ošukaj ma...*zavzdychal som nad tým, ako sa na mne Louis hýbal. Oh bože*

Louis: *tričko som mu vyzliekol a letelo na zem. Po chvíli už boli na zemi aj rifle. Sledoval som ho. Ak sa ma rozhodne vyzliecť tiež, tak sa mu zhnusím a ja to označenie budem ľutovať*

Harry: *Louisovi som nažhavene strhol mikinu. Pohľad mi však padol na Louisove jazvy* Oh zlato...*povedal som s ľútosťou a prstami prešiel po jeho trupe* Si nádherný, vieš o tom? *zašepkal som a rozhodol som sa jeho zranenia ignorovať, na čo som mu stiahol aj nohavice*

Louis: *vzlykol som* n-nie s-som Harry. Veď som nejedol d-dva týždne a vy-zerám ako troska. Som extrémne chudý a m-mám odporné telo...

Harry: Kľud, Lou...Lou...*chytil som jeho tvár do dlaní* Už nikdy nehovor také nezmysly...*utíšil som ho hlbokým bozkom*

Louis: *začal som spolupracovať. Ale to čo som povedal bola pravda. Čistá pravda*

Harry: *Jeho vzrušená pýcha vytŕčala z boxeriek a mne sa zakrútila hlava* L-Lou...

Louis: *vyliezol som na neho* si v poriadku Hazz? Si celý bledý...

Harry: L-Lou notak, prefikni m-ma... *zakňučal som. Tak súrne som ho potreboval*

Louis: nie vážne...si bledý...

Harry: Som v poriadku...*usmial som sa na neho a horúco som ho pobozkal*

Louis: *strhol som z neho a aj zo seba boxerky a natlačil som sa mu medzi kolená*

Harry: *jeho tvár bola tak blízko a predsa sa len vyhýbala jednému miestu* L-Lou..ahh...

Louis: *podoprel som sa mojimi slabými rukami vedľa jeho hlavy a venoval som mu pohľad. Z môjho spoteného tela padali kvapôčky potu na to jeho* môžem?

Harry: No ták L-Lou, môžeš...*zakňučal som, prstami krčiac látku prikrývok pod nami*

Louis: *jemne som do neho vnikol mojou špičkou. Zdvihol som na neho hlavu*

Harry: *tvár sa mi skrčila od bolesti, no ten pocit bol úžasný. Zavzdychal som* Oh b-bože...

Louis: *bol som v ňom už do polovice, ale ruky sa mi začali triasť a odmietali plniť svoju úlohu v podopieraní môjho tela*

Harry: Zlato, si okej? *Louis prestal a ja som doteraz zaklonenú hlavu od bolesti zdvihol. Čo sa to deje?*

Louis: m-musíš t-to zob-zobrať do vlast-ných rúk Harry...ja sa n-nevládzem po-podopierať...*sekane zo mňa vyšlo a padol som mu na hruď*

Harry: *Louisa som pretočil, takže som teraz na ňom sedel ja. Jeho pýcha sa vo mne pohla a tesne pred tým, ako som stihol vyvrátiť hlavu nahor, som zbadal Louisov slastný výraz. Pohol som sa zhora, nadol*

Louis: aaah Harry....*zastonal som slastne*

Harry: *bez akéhokoľvek varovania som začal na Louisovi šialene jazdiť. Snažil mi chytiť boky, no ja som mu to nedovolil a naďalej som mu ošukával vtáka*

Louis: *stonal som jeho meno ako pokazená platňa. Z tej eufórie, ktorú mi táto omega spôsobovala som bol hotový. Vždy som si myslel, že je nevinný. Ale toto je iný Harry. Nie ten bojazlivý chlapček, čo sa ma stále bál. Zdrapil som teda namiesto jeho bokov obliečky a trhal som nimi*

Harry: *Louis sa prehol v chrbte, trhal obliečkami a strácal rozum rovnako ako i ja. Nedovolil som si prestať, zmenil som uhol a trhane som vykríkol, keď som si Louisovým penisom našiel prostatu. Od slasti som nedokázal už ani vzdychať jeho meno*

Louis: H-Hazz...*šepol som a začalo mi šklbať celým telom. Nie, nie, nie, nie! Ja teraz nemôžem prestať. Nemôžem to vzdať. Nemôžem prísť o všetky sily. Nemôžem odpadnúť*

Harry: *bol som blízko, tak blízko. Louisom však šklblo. Nebolo to dobré šklbnutie a ja som so strachom prestal, i keď to stálo veľa sily* L-Lou?

Louis: *rýchlo a hlasno som dýchal a so stratenými očami som sledoval jeho vystrašenú tvár*

Harry: Zlato, si v poriadku? *ešte stále s Louisom hlboko v sebe som so strachom sledoval alfu*

Louis: *prikývol som. Klamal som. Jemne som sa pod ním pomrvil, aby som mu doprial jeho vytúženého vrcholu. Aj keď mi bolo viac ako jasné, že to bude predposledná vec, ktorú v blízkej dobe urobím*

Harry: *Louis mne aj sebe posledným prírazom doprial orgazmus, vďaka ktorému som sa zvalil na jeho telo. Niečo však bolo zle. A moje obavy potvrdilo to, že Louis o pár sekúnd stratil vedomie...*

Hey!!!!
Prekvapko? Alebo ste čakali, že pozornosť dostane aj tento príbeh? Ak ste to čakali, tak ste naozaj veľmi úžasní🌞
S @johaano sme si opäť sadli za mobily a napísali sme pre vás kapitolku❤
P.S. nemajte strach o Louiho. Prosím...🙏
Anyways, dúfam, že sa vám táto kapitolka páčila a že budete čakať aj na ďalšiu🤭
Loads of love
~S&J<333
💙💚