Why can't we be friends? (SVK)

10.

Louis: Kam? *zmätene som sa ho spýtal. Nechcel som ísť nikam. Aj keď som to potreboval. Pretože som nevládal čo i len chodiť* H-Harry? *oslovil som ho trasľavo*

Harry: Domov... *zašepkal som s nehou, jemne a potichu Louisovi do uška* Ideme domov... *povedal som. Spoločne sme odkráčali neďaleko, ku mne. Byt bol prázdny. Ako stvorený na vyspovedanie alfy*

Louis: *prišli sme k nemu domov a ja som sa chcel začať brániť, ale nemal som na to silu. Museli sme vyzerať smiešne*

Harry: Kľud, Louis. Dýchaj... *povedal som do ticha a s mojou pomocou sme si spoločne sadli na pohovku. Miestnosťou zaľahlo ticho* Prečo...Prečo toto všetko, Louis? *zhlboka som sa nadýchol a pozrel som na Louisove ruky* Za to, že nás oboch prepadol kurevský heat a rut?...Prečo? *zašepkal som*

Louis: *sledoval som moje ruky. Až teraz na mňa doľahlo to, čo som spravil. Znova som sa rozplakal*

Harry: Nie..Nie...Kľud...Všetko bude v poriadku...*tíšil som ho a zaboril som si svoju kučeravú hlavu do jeho ramena* Všetko bude v poriadku... *mumlal som mu do látky na jeho slabom tele*

Louis: *začal som si utierať slzy* j-ja s-som nechcel. A-ale pr-proste ma t-tvoje s-slová vyviedli z m-miery...*vzlykal som*

Harry: Louis... *zašepkal som. Jeho slová ma boleli. Bolel ma pocit, že sa Louis cítil takto. Louisa som krehko položil na pohovku a moje ruky zablúdili na jeho pás. Hlavu som si položil na jeho trup a začal som objímať vzlykajúceho Louisa* Šššš...Neriešime to, okej? Teraz som tu. Som tu a už nikdy nikde nebudem preč od teba... *sľúbil som a silno som zavrel viečka. Mal som pocit, akoby sa alfa bez mojich rúk okolo jeho pása rozpadne*

Louis: Nedotýkaj sa ma Harry...som odporný...*natiahol som si na hlavu kapucňu a naďalej som plakal*

Harry: Sklapni... *zamumlal som a venoval som mu jemný bozk na bok. A ďalší a ďalši a ďalší...* Si najperfektnejší, najvtipnejší, najkrajší chlapec, ktorého som kedy spoznal... *stále a stále som mu ho obdarúvaval malými boštekmi. Jeden bozk, jedno pekné slovo* Najmilší, najempatickejší, najviac sexy... *prestal som* Louis...LOUIS... *zelená sa vpíjala do modrej* Ľúbim ťa...

Louis: *snažil som sa ho od seba odtlačiť, ale bol som slabý* aj ja ťa ľúbim...ale nechoď pod tú mikinu...prosím...

Harry: *nepočúval som. Rukami som zablúdil pod kúsok látky a pohladkal som Louisov trup. Drsná a bolestivá chrasta. A ďalšia a ďalšia. Hlavu som zdvihol, bolestne som pozrel na alfu a nechal som si ju padnúť bezmocne naspäť na Louisovo brucho. Palcom som jemne hladkal tvoriace sa jazvy na Louisovom tele. Jeden nádych, dva* Spolu to zvládneme...Len...Len to už nikdy nerob, dobre?....Prosím... *povedal som, keď som sa opäť pozrel na Louisa. Na perách som vytvoril niečo ako jemný úsmev a pokračoval v hladkaní Louisovho tela*

Louis: *začal som sa pod ním mrviť* nie Harry, prosím...nedotýkaj sa ma...prosím...prosím...*vzlykol som trhane*

Harry: Louis, prosím...Louis... *neprestal sa mrviť. Odskočil som od neho* Louis snažím sa, vieš? Ja sa s-n-a-ž-í-m! Tak ma prestaň odstrkovať! Snažím sa tu za oboch ale nejde to iba z jednej strany! Prosím...Povedal si, že ma ľúbiš a ja som ti to povedal tiež...Tak to teraz nezahadzuj... *nadýchol som sa* Zvládneme to...Len...Len mi dovoľ ti pomôcť....

Louis: *upokojil som sa, ale stále som vnútri protestoval proti tomu, aby išiel pod tú mikinu*

Harry: Len...Len mi dovoľ... *povzdychol som si a prisadol si bližšie ku alfe. Nechávajúc dostatočne veľký priestor na myšlienky a ťaživé ticho* Zvládneš to, Louis. Zvládneme to... *prelomil som ticho. Ruku som mu pomaly položil na líce a  oprel som naše čelá o seba* Som tu...

Louis: *prikývol som a pozrel som sa mu do očí. Nechcel som túto chvíľku prerušiť, ale bolo mi strašne zle* H-Hazz?

Harry: Áno?

Louis: J-je mi strašne z-zle...*fňukol som*

Harry: *Louisa som zobral pod pazuchu a odniesol som ho na toaletu. Spoločne sme si sadli na studené kachličky. Louis bližšie ku toalete, ja opierajúc sa o stenu za jeho chrbtom. Sledoval som ho. I keď bol v hroznom stave, bol stále nádherný. A to bola chvíľa, keď som si uvedomil, že aféra s Louisom Tomlinsonom nebola už iba aférou. Spustila reťazec lásky ktorá ku strapatej alfe vo mne iba narastala*

Louis: *chytil som sa záchoda a hlasno som dýchal. Malé slzičky si začali raziť cestu dole mojimi lícami*

Harry: *ihneď som sa ku Louisovi nahol. Rukou som ho na jeho chrbáte upokojoval, hladkal a šepkal som mu ukľudnujúce slovíčka do ucha. Keď sa alfa poriadne vyvracala, zobral som ju do rúk a zaniesol som ho do izby. Jeho slabé telo som uložil do prikrývok. Zamrzol som* Môžem-...Môžem ku tebe? * preglgol som, pohľadom som zbehol na prázdne miesto vedľa nádherného tela*

Louis: Môžeš... *vydýchol som a prešiel som si rukami po mikine a vošiel som popod ňu*

Harry: *pomaly som sa vyštveral na matrac. Vedľa Louisa som si ľahol rovno, no nervózne. Bol mi otočený chrbtom. Odvážil som sa a jemne som ho pohladkal, upokojujúco a ospalo po boku*

Louis: *otočil som sa na neho*

Harry: *nedokázal som sa nabažiť jeho modrých očí* Si nádherný, vieš o tom? *zašepkal som mu do tváre*

Louis: n-nie som...

Harry: Oh, ako si len kurva klameš... *zamrmlal som tesne pred tým, ako som prisal svoje pery na tie jeho*

Louis: *nechal som sa uniesť pocitom jeho jemných pier na tých mojich*

Harry: *odtiahol som sa. Nechcel som, no keď som zbadal malý úsmev na jeho perách, usmial som sa i ja* Oddýchni si... *povedal som potichu, pretože Louisovo telo stále viac a viac oťažievalo. Viečka sa mu zavreli a po chvíli sa jeho dych ukľudnil. To bolo poprvýkrát, čo som zaspával s Louisom Tomlinsonom po mojom boku*

Je to tu! Ďalšia kapitolka s mojou legendárnou kolegynkou johaano je na svete! Dúfam, že si žijete čítanie rovnako, ako my dve písanie❤
Loads of love
~S&J
💙💚