Why can't we be friends? (SVK)

16.

Louis: *odtiahol som sa a zhrozene som sa díval do nehybnej tváre môjho priateľa. Nehýbe sa...ublížil som mu moc? Bože, prosím...vráť čas. Ja som to tak nemyslel. Ja som nechcel použiť alfa hlas. Ale nepočúval ma. Snažil som sa mu predtým dohovoriť, že pre mňa v žiadnom prípade nie je bokovka. Je mojím celým svetom a ja o neho nechcem prísť. Vyliezol som k nemu na posteľ, ľahol som si jemne na neho a položil som si tvár na jeho hruď* Harry prosím...zobuď sa...ja som nechcel...mrzí ma to...Hazzi...Hazza... *začal som mu do nej vzlykať*

Harry: *Akoby som stratil kontrolu nad vlastným telom. Vyplo ma, počul som iba Louisove vzlyky, vzdialené ako ozvena, videl som tmu. Čo si to urobil Lou?*

Louis: *veľmi som plakal* Hazz prosím...

Harry: *Jeho hlas bol tak ďaleko, necítil som jeho dotyk nič. Niečo vo mne sa zlomilo. Zlomil to Lou*

Louis: Pane bože pomoc!!!

Harry: *Cítil som ako sa okolo mňa deje chaos*

Louis: Harry prosím zobuď sa! *triasol som ním a plakal som popri tom*

Harry: *Počul som ako do miestnosti nabehlo niekoľko sestričiek, Louisa odťahujúc od môjho bezvládneho tela, mňa o niekoľko sekúnd vláčiac niekde do neznáma. Prečo sa nedokážem prebudiť? Kde je Louis? Kde som ja?*

Louis: Pustite ma! Ja...ja musím byť s ním! *plakal som tak veľmi*

Harry: *Jeho bolesť som cítil hlboko v kostiach, no sní to ma neprinútilo sa prebudiť. Sakra, vstávaj!*

Louis: *keď ho niekam zavreli, tak som sa im začal vyhrážať, že si ublížim, ak mu niečo spravia*

Harry: *A je to tu. Prebudil som sa. Telom mi prešla prudká bolesť* Čo sa- Louis?

Louis: *začul som jeho hlas* Hazz?!

Harry: *Počul som, že bol Louis v inej nemocničnej miestnosti* Lou?! *Neuveriteľne ma bolela hlava, niečo ako migréna a vtedy som si spomenul čo sa stalo. Stíchol som*

Louis: Harry! *rozbehol som sa do miestnosti, kde ho odniesli. Vletel som tam, ale nechceli ma pustiť k nemu* Babe!

Harry: *Počul som buchnutie na dvere a došlo mi, že sa Louis pokúša dostať dnu, cítil som jeho prítomnosť. Bol som však príliš vyčerpaný, bolesť lomcovala mojim telom a ja som nedokázal ani kričať* Lou čo si to spravil? *Zašepkal som*

Louis: *rozplakal som sa za dverami a búchal som dlaňou na dvere* Hazz...je mi to ľúto...

Harry: *Louis hodnú chvíľu búchal na dvere dokým, ako som si domyslel, ho odtiahli preč*

Louis: *plakal som, keď ma ťahali preč. No ešte väčšmi som sa rozplakal, keď ma niekam zavreli a zamkli*

Harry: *tuším som zaspal. Izba je pustá no nie nadlho, pretože do nej vstúpil doktor* Ako sa cítite? *opýtal sa* v poriadku. Kde je Louis?

Doktor: vo vedľajšej izbe. Museli sme ho tam odniesť. Veľmi vyvádzal. Teraz tuším spí.

Harry: Keď sa zobudí, môžete ho…môžete ho pustiť sem?

Doktor: samozrejme. Ale asi u- *prerušilo ma klopanie na dvere* už je asi aj tu...

Louis: *šúchal som si oči a jemne som ťukal na dvere*

Harry: *Dvere sa otvorili a mne sa zlomilo srdce uz po druhý krát za deň*

Louis: H-Hazz...*vzlykol som*

Harry: *Odvrátil som hlavu. Všetko príliš bolelo*

Louis: *vošiel som dnu a doktor odišiel* m-mňa t-to mr-mrzí...

Harry: *Zavrel som oči* Okej Lou. Všetko je v poriadku...

Louis: *sadol som si k nemu na stoličku a potichu som sa rozvzlykal*

Harry: Bude to ťažké Lou ale zvládneme to...*Zašepkal som, chytil mu ruku a v jeho zovretí zaspal*

JA TOMU NEMÔŽEM UVERIŤ!
MY SME SI KONEČNE SADLI A NAPÍSALI SME PRE VÁS KAPITOLKU😘
Síce takú kratučkú ale aj to je niečo. No nie? Veď už ste sa načakali. A prajem vám krásne sviatky plné zdravia a božieho požehnania a aj krásny nový rok, ktorý bude už zajtra😩😭
Loads of love
~S&J
💙💚