LOVESICK (p.j)

𝐂𝐡𝐚𝐩𝐭𝐞𝐫 𝐓𝐡𝐢𝐫𝐭𝐞𝐞𝐧 : 𝐚 𝐩𝐥𝐚𝐧

Dvere sa dokorán otvorili a dnu vošla Mária, Nancy ju nasledovala, keď za sebou zatvárala dvere.

Ich výrazy sa zmenili, keď sa stretli s mojím pohľadom, vyzerali prekvapene, keď ma videli hore, Mária mala v rukách infúzny vak, pozrela som sa na infúznu tyč, aby som skontrolovala vrecúško, ktoré už bolo nasadené, a zdá sa, že je.

"Ach, dobré ráno, ," zažartovala  Nancy a pozdravila ma svojim obvyklým vrúcnym úsmevom, "Konečne si hore," povedala aj Maria, no vyzerala, že ju celá situácia takmer nezaujíma alebo ju netrápi, "Ako sa cítiš?" spýtala sa Nancy prekrížená rukami, zatiaľ čo sa pomaly opierala o stenu, "No, je to naozaj divné, nepamätám si, čo sa stalo, ale asi sa cítim dobre," odpovedala som.

"Som si ista, že chceš vedieť, čo sa stalo," Maria podišla k infúznemu stĺpiku, aby si vymenila tašku,

"Omdlela si kvôli dehydratácii" Nancy konečne oznámila správu.
"Ach" odpovedala som bez slova, moje
zdravie nebolo nikdy také zlé.
"Aké je to zlé?" Opýtala som sa.

"Naozaj zlé. Lekár povedal, že už máš slabý imunitný systém a celkovo slabé telo, takže keď 2 dni nič nepiješ, môže to byť život ohrozujúce," povedala .

Zhlboka som sa nadýchal, nič som nepovedala, pozrela som sa na hodiny a vôbec nebolo neskoro.

Bolo 14:30, musela som byť vonku hodinu alebo dve "Mária" zavolala som jej meno v nádeji, že ju moje ďalšie otázky nebudú obťažovať,

"Áno miláčik?" Odpovedala: "Teraz som naozaj hladná," šúchala som si ruky a pokračovala som. "Som tiež veľmi smädna, mohla by si mi, prosím, urobiť niečo na jedenie?"

"Samozrejme, že ti pripravím niečo na jedenie, niečo, vďaka čomu sa budeš cítiť lepšie." usmiala sa a prijala moju malú láskavosť.

"Nancy ti bude robiť spoločnosť, kým neskončím" predtým, ako odišla, prešla ku skrini a otvorila poslednú zásuvku, v ktorej boli prikrývky a vankúše, Vytiahla prikrývku a išla k posteli, prikryla ňou Jimina, keď mu vyzula topánky.

"Je zlý, ale aj on bol kedysi dieťa," povedala so smutným úsmevom na tvári,

"Ver mi Elisa, nie je taký, aký si myslíš, prešiel si peklom," prešla mu prstami po hodvábnych čiernych vlasoch a venovala mi posledný smutný úsmev, kým prešla k dverám.

Odišla z miestnosti a nechala ju odísť v tichosti,pozrela som sa na Nancy a bola jasne naštvaná, Prevrátila očami a pozrela na Jimina.

"Prešiel  peklom, hovno!, "To nie je ospravedlnenie ubližovať ľuďom"

"Nancy, upokoj sa, nechcem, aby zobudil," povedala som sarkastickým tónom, ona sa v odpovedi zachichotala.

"Ako si taká pokojná, na tvojom mieste by som mu strčila nôž do krku a odletela odtiaľto," odsekla,

"Nie je to také ľahké, Nancy, nemôžeš len tak niekoho zabiť," uškrnula som sa, citila som, ako ma Jiminova ruka objala okolo pása.

Prišiel ku mne bližšie a pobozkal mi
ruku,"Vypadni Nancy," povedal ospalým hlasom.

"Nepokúšaj sa o útek," Nancy sa na mňa usmiala predtým, ako sa objavila vo dverách.

Nechcela som, aby ma znova nechala s tým debilom,
"Prečo neješ? Vystrašila si ma" objal ma pevnejšie. „Povedať také hlúpe sračky nebude ľahké,aby si vyzeral nevinne Jimin" povedala som posmešne, vstal a pozrel mi do očí, hľadiac hlboko do mojej duše.

"Čo chceš, aby som urobil? prepáč?" Uškrnul sa: „Vieš, čo sa stane, ak ma budeš nerešpektovať a urobili to znova?“

"Ja-" Otvorila som ústa, aby som hovorila, ale všetko zo včerajška sa mi vrátilo do mysle a prinútilo ma prehltnúť slová.